pilne 2. st. -nejšie prísl. zastaráv. ▶ prejavujúc veľké úsilie, snahu, usilovne: p. pracovať, študovať, cvičiť; p. sa pripravujú na návštevu kolegov zo zahraničia; Každý sa na tomto svete pilne stará o svoje potomstvo, len ty nie...! [L. Ballek]; Ešte pilnejšie sa pustí do zbierania bylín, ale tých je čoraz menej. [P. Jaroš]; Šestnásťročný syn hrá pilne počítačové hry [...]. [Sme 2003] ◘ fraz. robiť niečo pilne ako včielka/včelička
pilne 1. p. naliehavo 2 2. p. naponáhlo 1 3. p. usilovne
pilne p. pilný
pilný príd.
1. usilovný, pracovitý: p. majster, p. žiak; Už kosu kuje pilný hospodár. (Sládk.); p-é ruky zručné, pracovité: p. ako včela, ako mravec veľmi;
2. neodkladný, súrny, naliehavý: Mám ešte pilnú robotu. (Jégé);
pilne i pilno prísl.
1. usilovne: p. pracovať, p. šiť, p. sa učiť;
2. súrne, naliehavo: p. potrebovať peniaze;
3. (komu) je, bolo pilno naponáhlo; je, bol v časovej tiesni: Obom bolo veľmi pilno. (Jégé);
pilnosť, -ti ž. usilovnosť, pracovitosť: mravčia p.