pilot -a m. kto vedie lietadlo al. iný vzdušný dopr. prostriedok: vojenský p.;
pilotka -y -tiek ž.;
pilotský príd.: p-á kombinéza;
pilotný1 príd.: p-á kabína
pilotka1 ↗ pilot1
pilot1 -ta pl. N -ti m. ⟨tal. ‹ gr.⟩ 1. i let., voj. ▶ kto riadi vzdušný dopravný prostriedok, lietadlo, vrtuľník; kto riadi iné prepravné zariadenie prispôsobené na let: p. dopravného, vojenského lietadla; skúsený p.; hlavný p. veliteľ lietadla, šéfpilot; výcvik pilotov; stíhací piloti z letky vojnového loďstva; postupne sa vypracoval na skúšobného pilota; posádku malého lietadla tvorí p. a navigátor; získať licenciu pilota vetroňov; príprava budúcich pilotov vesmírnych lodí; p. teplovzdušného balóna; návštevníci podujatia mohli vidieť lety paraglajdistov a pilotov rogál 2. šport., motor. ▶ kto vedie pretekársky automobil: p. formuly 1; okruh najlepšie zvládli piloti automobilovej firmy Ferrari; Pre 26-ročného pilota stajne Citroën to bol vôbec prvý triumf v seriáli svetového šampionátu rely. [Šp 2010] 3. šport. ▶ kto riadi boby, mechanicky ovládané sane s aerodynamickou kapotou, počas zjazdu celou bobovou dráhou: počas jazdy sedia všetci so sklonenými hlavami okrem pilota, ktorý boby riadi 4. lod. ▶ kto vedie loď pri vplávaní do prístavu al. pri vyplávaní z neho, počas plavby v nebezpečných úsekoch (pod dozorom veliteľa lode), navigátor, lodivod: lodný p. 5. ▶ kto riadi nejaké zariadenie al. model stroja pomocou diaľkového ovládania zo zeme: p. leteckých modelov musí dodržiavať viaceré pravidlá; dron s kamerou obieha okolo svojho pilota ▷ pilotka1 -ky -tiek ž.: profesionálna p. boeingu; armádna p.; americká p. triumfovala na prestížnom automobilovom podujatí
pilot2 -ta A hovor. i -ta pl. N -ty m. ⟨tal. ‹ gr.⟩ tech. automatický pilot ▶ automatické riadiace zariadenie udržujúce dopravný prostriedok (lietadlo, plavidlo, raketoplán) v požadovanej polohe a v požadovanom kurze, autopilot
pilot3 -ta pl. N -ty m. publ. 1. ▶ skúšobný projekt vykonávaný na overenie požadovaných vlastností, funkcií a pod. na určitej vzorke cieľovej skupiny ľudí: marketingový, sociálny p. 2. ▶ uvádzacia, prvá časť (televízneho) programu al. akcie (viacdielneho filmu, televízneho seriálu a pod.): pútavý detektívny p.; objednať piloty dramatických seriálov
pilot -a m. (pilotka -y ž.) ‹f < t < g› kto riadi lietadlo al. pretekársky automobil; let. automatický p. zariadenie udržiavajúce samočinne stanovenú výšku a smer; námor. lodivod, poznajúci miestne plavebné pomery, ktorý riadi loď nebezpečnými úsekmi plavby;
pilotný1 príd.: p-á kombinéza; – p-á kabína, skúška
pilot, -a m. kto vedie lietadlo: poľný p.;
pilotka, -y, -tiek ž. pilotský príd.: p. výcvik, p. diplom, p-á skúška
(jedna) pilóta; (bez) pilóty; (k) pilóte; (vidím) pilótu; (hej) pilóta!; (o) pilóte; (s) pilótou;
(dve) pilóty; (bez) pilót; (k) pilótam; (vidím) pilóty; (hej) pilóty!; (o) pilótach; (s) pilótami;
(jeden) pilot; (bez) pilota; (k) pilotovi; (vidím) pilota; (hej) pilot!; (o) pilotovi; (s) pilotom;
(dvaja) piloti; (bez) pilotov; (k) pilotom; (vidím) pilotov; (hej) piloti!; (o) pilotoch; (s) pilotmi;