pinč1 -ča pl. N -če I -čmi/-čami m. ⟨nem.⟩ ▶ tvrdý, spravidla čierny klobúk s polguľovitou hlavou a olemovanou strechou, na bokoch mierne vyhnutou: nasadiť si, zložiť p.; muž s pinčom a paličkou; Neopakovateľná [filmová] postava popleteného chlapíka s fúzikmi, s pinčom na hlave [...]. [Sme 2004]
pinč2 G a A -ča pl. N a A -če I -čmi/-čami m. ⟨nem.⟩ ▶ hladkosrsté plemeno psov červenohnedej al. čiernej farby s vysoko postavenými, klopenými ušami: sučka, šteňa pinča; chovať pinče ▷ kynol. malý hladkosrstý pinč malý spoločenský al. strážny pes ▷ pinčík G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob. expr.: aj p. mojej tety občas zaútočí; rozmýšľa, že si zaobstará pinčíka