plášť -a m.
1. (ľahký) dlhý kabát: balónový p., pracovný p., p. do dažďa
2. odb. vonkajší obal niečoho: p. pneumatiky, p. hodiniek, olovený ochranný p.; zool. ochranný obal tela niekt. živočíchov; geom. plocha povrchu telesa: p. valca
● kam → vietor, tam p.;
plášťový príd.: tech. p. plech;
pláštik -a m. zdrob.;
pren. zámienka, maska: pod p-om tmy
plášť -ťa pl. N -te I -ťami m. 1. ▶ vrchný voľný odev (s rukávmi al. v podobe peleríny) chrániaci pred chladom, slúžiaci ako ochranný (pracovný) odev al. plniaci symbolickú funkciu: dlhý, trojštvrťový p.; zamatový, balónový p.; p. s kapucňou; nová kolekcia dámskych a pánskych jarných plášťov; nepremokavý p. do dažďa; lekársky biely p.; vojenský maskovací p.; zamestnanci nosia modré pracovné plášte; hermelín sa používal na zdobenie kráľovských plášťov; Odrazu sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Nina zabalená do kúpacieho plášťa. [B. Štrauchová]; pren. ulica sa zahalila plášťom noci ↗ i fraz. □ rozpráv. neviditeľný plášť zázračný odev, vďaka ktorému je jeho nositeľ neviditeľný; syndróm bieleho plášťa pocity ako úzkosť a stres z prítomnosti lekára majú určitý vplyv na zvýšené hodnoty krvného tlaku 2. i tech. ▶ samostatná pokrývka predmetov chrániaca pred poškodením al. zabezpečujúca niečo: igelitový p. na kočík; reflexný p. na ruksak; tepelné ohrievacie plášte na sudy 3. odb. ▶ súvislá (obyč. vonkajšia, povrchová) celoplošná súčasť zariadenia, výrobku, súčiastky a pod. slúžiaca napr. na ochranu, izoláciu, spevnenie: p. pneumatiky; vnútorný p. kotla; stredný, dolný, horný p. trojplášťovej strechy; keramický p. pece; vodotesný p. trupu plavidla; celokovová konštrukcia plášťa motora; mechanicky poškodené vonkajšie plášte káblov; izolačný panel s nepriepustným hliníkovým plášťom; čerpadlo má p. z antikorovej ocele; stav. obvodový p. budovy konštrukcia vymedzujúca pôdorys objektu a slúžiaca ako ochranná vrstva medzi interiérom a exteriérom 4. biol., anat. ▶ súvislá vrstva, obyč. s ochrannou funkciou, obaľujúca, pokrývajúca telo al. nejakú časť tela živočíšneho al. rastlinného organizmu; anatomická zložka, obyč. pokrývajúca niečo: p. ulitníkov, plášťovcov; prirodzený lipidový p. pokožky; sacharidový p. na povrchu bunkovej membrány; biela hmota miechy tvorí p. okolo sivej hmoty; svaly tvoria ochranný p. okolo ramenného kĺbu; niektoré mäkkýše dýchajú aj plášťom alebo plášťovou dutinou 5. odb. ▶ (o neživej prírode) vrstva, ktorá niečo pokrýva, oddeľuje al. obaľuje: kryštalický p. žulového plutónu; pôdny p.; p. Neptúna tvorí pravdepodobne zmes horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu; p. planéty postupne vychladol; geol. zemský p. hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme ležiaca pod zemskou kôrou 6. ekol. ▶ prechodné pásmo medzi dvomi rôznymi spoločenstvami, napr. medzi lesom a lúkou, kde dochádza k náhlej zmene ekologických podmienok a tým aj k zmene druhového zloženia spoločenstiev: lesný p.; teplomilné plášte; okraj dubiny s plášťom; šírka plášťa závisí od podmienok stanovišťa 7. mat. ▶ súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies: p. hranola, valca; kužeľový p. sa zužuje smerom k vrcholu; p. ihlana pozostával zo štyroch rovnoramenných trojuholníkov ◘ fraz. publ. biele plášte lekári; pod plášťom noci/tmy v noci, za tmy; rozprestrieť nad niekým ochranný plášť chrániť, ochraňovať niekoho; ten by predal/prepil aj z Krista Pána plášť je to veľký pijan, všetko prepije ◘ parem. kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod, zištne, bezcharakterne meniť svoje názory a postoje podľa okolností ▷ pláštik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Okolo prešla navoňaná žena v krátkom bielom pláštiku. [L. Ballek] ◘ fraz. pod pláštikom niečoho pod zámienkou; pod pláštikom noci/tmy [niečo robiť] a) pod ochranou, záštitou b) utajene, potajomky, bez vedomia iných
bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý
2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý
plášť p. kabát
plášť, -a m.
1. dlhší vrchný kabát: pánsky, dámsky p., kožený, cestovný p.; balónový, nepremokavý p.; vojenský p.; lekársky, biely p.; pracovný p.
● hovor. kam vietor, tam plášť o človeku bez zásad, bez charakteru;
2. zool. ochranný kožovitý obal nižších živočíchov, napr. slimáka;
3. tech. obal rozličných strojových súčiastok al. zariadení: gumový p., bicyklový p., chladiaci p., ochranný, plechový p., studňový p.;
4. geom. súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies, napr. valca, gule, kužeľa;
plášťový príd.: p. plech, p. elektromagnet;
pláštik, -a m. zdrob. expr.
● hovor.: robiť niečo pod p-om (niečoho) pod zámienkou, utajene; niečo je niekomu p-om zámienkou
(jeden) plášť; (bez) plášťa; (k) plášťu; (vidím) plášť; (hej) plášť!; (o) plášti; (s) plášťom;
(tri) plášte; (bez) plášťov; (k) plášťom; (vidím) plášte; (hej) plášte!; (o) plášťoch; (s) plášťami;