plápolať nedok. kniž. blčať, planúť: oheň p-á;
pren. zástavy p-jú vo vetre vlajú
plápolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -lajúci -lanie nedok. kniž. al. expr. 1. ▶ horieť pohyblivým, kmitavým plameňom, blčať, planúť: v kozube plápolá oheň; vatra dlho plápolala v nočnej tme; izba bola osvetlená plápolajúcimi sviečkami; Pred Národným divadlom v rukách nadšencov plápolajú fakle. [A. Hykisch]; pren. oheň lásky a spomienok vo mne stále plápolá 2. ▶ vydávať, šíriť zo seba žiaru, svetlo, svietiť; mihotavo sa lesknúť, jagať sa: na oblohe plápolajú hviezdy; červené plápolajúce zore; [...] pod plápolajúcimi lustrami sa pije, hoduje, tancuje. [S. Lavrík]; Vládla zadúšajúca horúčava a paluba v slnečných lúčoch plápolala. [M. Hvorecký]; pren. v hĺbke jej zreníc plápolá temný svit 3. (kde) ▶ vlnivo sa pohybovať vo vetre, v prúde vzduchu, povievať, trepotať sa: v otvorených oknách plápolajú záclony; jej dlhé čierne vlasy a voľné biele šaty plápolali vo vetre; na stožiari plápolala štátna zástava 4. (čím; v kom) ▶ prudko, silno, s veľkou intenzitou sa prejavovať (obyč. citovo); vyjadrovať silné citové zaujatie, blčať, horieť, planúť: jeho oči plápolajú nenávisťou, vášňou; plápolá v nás hnev, nepokoj; plápolala v ňom akási zlá predtucha; Agátina tvár plápolala spravodlivým rozhorčením. [D. Mitana]
horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou
2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť
plápolať 1. p. horieť 1, žiariť 1 2. p. viať 2
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
plápolať, -á, -ajú nedok. horieť pohyblivým, vysokým plameňom: oheň, vatra plápolá; Pozrite, ako smutne plápolá lampa. (Fig.);
pren. vyžarovať, žiariť: Z očú jej plápolá šľachetná žiara materskej hrdosti. (Kuk.); plápolajúca farba, červeň ostrá, žiarivá