plameň -a m. horiaci stĺpec plynov: slabý p. sviečky, červené p-e ohňa, horieť, vzbĺknuť p-om; dom je v p-och horí;
pren. p-e vojny, hnevu
● je ako p., tvár mu horí p-om a) má vys. teplotu b) červená sa;
plameňový príd.;
plamenček -a, plamienok -nka m.
1. zdrob.
2. okrasná popínavá rastlina, bot. Clematis
plamenisko ↗ plameň
plameň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ horiaci pohyblivý stĺpec plynov v tvare jazykov, oheň: p. ohňa; malý, veľký p.; mierny, prudký p.; p. v peci, v ohnisku, v kozube; plamene vatry šľahajúce do výšky; variť na otvorenom plameni; zohriať si ruky nad plameňom; skončiť v plameňoch zhorieť; plamene zachvátili chatu aj okolie; sviečka horí jasným plameňom; K oblohe stúpal hustý štipľavý dym, plamene oblizovali zhorenisko uprostred dediny. [J. Pronská]; pren. plameň vojny; pren. Bezohľadné režimy môžu plameň revolúcie zahasiť. [Týž 2005] ▷ tech. zváranie plameňom druh zvárania, pri ktorom sa základný aj prídavný materiál na mieste budúceho spoja zohrieva a zataví plameňom vysokej teploty, získaným spaľovaním zmesi horľavého plynu s kyslíkom □ večný plameň stále horiaci oheň pri pamätníkoch padlých na znak pietnej úcty, ↗ i fraz. 2. ▶ čo pripomína plameň vydávaním svetla, zafarbením, jazykovitým tvarom, vyžarovaním: nebo horelo plameňom bolo červené; Hrá a pospevuje si, a veľké oči, ktoré Karola sprevádzajú aj snami, tie veľké oči jej horia modrými plameňmi. [R. Moric] 3. kniž. al. expr. ▶ čo sa prejavuje živelne, prudko, zanietenie, vášeň pre niečo, oheň: p. lásky, túžby, nádeje; p. viery na tvárach; p. nadšenia ochabol; z očí mu blčali plamene hnevu, nenávisti; Až plameň v jej srdci začal jasne plápolať. [MT 1960] zaľúbila sa ◘ fraz. byť ako v plameni mať horúčku; bibl. horieť vo večnom plameni byť po smrti zatratený, bez Božej priazne; líca mu horia plameňom al. tvár mu horí plameňom červená sa ▷ plamienok1 -nka pl. N -nky m. zdrob.: plamienky sviec; Slabý plamienok zapaľovača mu na okamih ožiaril tvár. [J. Kot] ◘ fraz. rozdúchať plamienok dať podnet, impulz na niečo ▷ plamenček -ka pl. N -ky m. zdrob. zried.: maličký p.; kochať sa nad plamenčekom [L. Ťažký]; plamenisko -ka pl. N -ká G -nísk s., v sg. i m. zvel.: červený p.; Náhle sa však oheň konečne rozhorí, vyšľahnú plameniská! [V. Balla]
plamienok1 ↗ plameň
blkot horenie v podobe ohnivých stĺpcov, plameňov • blk: blk, blkot ohňa videli z ďaleka • plameň: plameň sviečky
oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň • plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky • vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru • hovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar
2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3
plameň horiaci stĺpec plynov • oheň: plameň, oheň blčí • poet.: plam • plápol: plameň, plam, plápol sviečky • kniž. blk: niekoľko domov bolo v blku (J. Horák)
plameň, -a m. horiaci stĺpec plynov, svetelný a tepelný jav pri horení: jasný, žltý, červený, belasý, fialový p.; horieť p-om; p. blkoce, p. sa šíri, p. zachvátil strechu, p. osvetľuje, svieti, páli; p-e šľahajú do výšky; rozdúchať, udusiť p., zahasiť p.; hodiť dačo do p-ov, dať napospas p-om hodiť do ohňa; byť v p-och v ohni; dom padol za obeť p-om, p. ho strávil zhorel;
pren. bás. silný, intenzívny pocit (napr. radosti, nádeje, vášne): p. nádeje, p. lásky, p. hnevu, p. odhodlanosti; Z očú jej šľahal dychtivý plameň oduševnenia. (Tim.)
● líca mu horia p-om (hanby) červená sa; zapálila sa ani p. začervenala sa;
plameňový príd.: tech. p-á pec ktorú vyhrievajú plamene;
plamienok1, -nka i plamienček, -a m. zdrob. malý plameň;
plamenisko, -a, -nísk str. i m. zvel. veľký plameň
(jeden) plameň; (bez) plameňa; (k) plameňu; (vidím) plameň; (hej) plameň!; (o) plameni; (s) plameňom;
(tri) plamene; (bez) plameňov; (k) plameňom; (vidím) plamene; (hej) plamene!; (o) plameňoch; (s) plameňmi;