platňa, -ne, -ní ž.
1. tenšie ploché teleso, pri ktorom prevláda dĺžka a šírka nad hrúbkou (obyč. nie z dreva): zinková, liatinová, pancierová, oceľová, plechová p.; Prsteň zacvendžal na mramorovej platni. (Tim.); odb. fotografická p.; gramofónová p. disk s nahratým zvukom, melódiou;
anat. tenká membrána (lamina);
2. liatinová časť na vrchu sporáka, na ktorej sa varí: variť, piecť na p-i;
platňový príd.: p. rám, pás;
platnička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. malá platňa: vosková, zlatá p.; bronzovými platničkami vybíjaný remeň (Fig.);
2. lek. a) chrupkový plochý útvar uložený medzi stavcami chrbtice (lamella); b) chrupková časť viečka (tarsus); vysunutá p. (chrbtice); krvné p-y ploché útvary v krvi (trombocyty);
platničkový príd.: p. varič