plný príd.
1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti
2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom
3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly
4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité
5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón
● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;
plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre