Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

plno

I. čísl. zákl. neurč. mnoho, veľa: v sále je p. ľudí, mať p. práce, všade je p. radosti

II. i plne prísl.

1. celkom, úplne: p. súhlasiť s niekým, s niečím; p. využiť možnosti

2. intenzívne, bohato: turisti žijú ustavične plnšie; hlas znel p. zvučne

3. iba plno vetná prísl. je, bolo, bude p. je, bolo, bude zaplnené: v reštaurácii je p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plný; plno, plne prísl.; plnosť ‑i ž.

plne, plno1 2. st. plnšie prísl. 1. ▶ vypĺňajúc celý (určený) objem; až po okraj, doplna: p. obsadený autobus; p. naložený kamión; p. nabitá batéria
2. iba plne ▶ v plnej, krajnej, najvyššej miere deja, stavu, vlastnosti, v úplnosti, naplno, celkom, úplne: p. rešpektovať niekoho; môcť sa p. venovať svojej práci; p. ti dôverujem; p. funkčný počítač; p. klimatizovaný hotel; p. využité priestory; liečivá sú p. hradené poisťovňou; to nám pomôže dielo plnšie vnímať; Všetko [je dovolené], čo románu prospieva, čo mu pomáha lepšie a pravdivejšie, plnšie zobraziť objektívnu skutočnosť. [P. Jaroš]; Bolo by naozaj záslužným činom dočasne tieto plochy zazeleniť, aby sme sa mohli plnšie nadýchnuť. [Vč 1980]
3. ▶ (o zvuku, o hlase) s (veľkou) intenzitou, intenzívne, sýto, výrazne, zvučne: konečná nahrávkahutný zvuk, znie plno a zaujímavo; všetky moje staré platne znejú tak plno, úžasne; organ znel veľmi príjemne a plne; v strednej a vyššej polohe ich hlasy znejú plnšie, farebnejšie, zvučnejšie; Čeština znie na Morave plnšie, zemitejšie než v Prahe. [KŽ 1968]
4. iba plno iba vo vetnom základe al. v prísudku ▶ vyjadruje stav plnosti, zaplnenosti (obyč. ľuďmi) v nejakom priestore: na predstaveniach bolo vždy p.; pod pódiom je zrazu p.; na cestách bolo dajako p.; dnes máme p.; po sobotách tu býva i plnšie
fraz. všade ho je/bolo plno o mimoriadne spoločenskom, družnom človeku, ktorý sa správa veľmi živo (až nápadne hlučne) a stáva sa stredobodom pozornosti


plno1plne


plno2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké, číselne nevymedzené množstvo niečoho, mnoho1, veľa; op. málo1: v uliciach je p. áut, ľudí; naokolo bolo p. kvetov, zelene; čaká nás p. práce; napadlo mi p. vecí, otázok; v diktáte narobil p. chýb; zažijete p. zábavy; je tu p. kriku; Nebol až takým pánom, ako sa zdalo, aj keď všelijakých titulov mal plno. [I. Izakovič]

dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplnaplnoplne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený vozvrchomvrchovatohovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcomnár. štrichom

2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohorahorenahor: vyšplhali sa hore, nahor


naplno v plnej miere • úplneplneplno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plnosplna: oheň sa splna rozhorelcelkom: kvety sa celkom rozviliintenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emóciefraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškomfraz. na plné obrátkyna plný plyn

p. aj celkom


plno 1. p. veľa 2. p. naplno, úplne 3. p. dovrchu 1


úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plno1 prísl. mnoho, hodne, veľa (obyč. v prísudku): všade p. kriku, huku, p. smetí, neporiadku; bolo tam p. ľudí;vždy p. reči; má p. roboty; všade je p. radosti; na lúke, v záhrade je p. kvetov; na horách je p. snehu


plno2 i plne, 2. st. plnšie prísl.

1. naplno, intenzívne: p., plnšie žiť; hlas, spev znie p.;

2. (len plne) celkom, naplno, úplne: p. využívať všetky možnosti; p. niekoho, niečo pochopiť; Starý kaprál si až na dvore plne uvedomil, čo spravil. (Heč.)

plno plno

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor