plochý príd.
1. na povrchu rovný, bez väčších vyvýšenín a prehĺbenín, ploský, sploštený: p. kameň, p. hrudník; Díval sa na široký, plochý ruský kraj. (Jes.); šport. p-á dráha rovná, vodorovná (op. klopená); lek. p-á noha rovná, bez klenby na chodidle; odb. p-á tlač pri ktorej tlačiace a netlačiace miesta sú v jednej rovine (napr. ofset);
2. ploský, plytký, sploštený: p-á misa, p-á škatuľa, p. reliéf; pren. p-í patrioti (Vaj.) úzkoprsí;
plocho prísl.: p. ležať, p. dopadnúť; Hádzali skaly plocho na vodu, aby skala skákala po vode. (Jégé); pren. p. spracovať látku, sujet (napr. vo filme) nevýrazne;
plochosť, -ti ž.