plocha, -y, plôch ž.
1. dvojrozmerný plošný útvar, povrch, rovina: hladká, drsná p., lesklá p., rovná p., ľadová p.; veľká p. nevyužitej zeme; rybničné p-y, pastevné p-y; zmerať, vymerať p-y pôdy; tech. rezná p.; trecia p. miesto dotyku dvoch súčiastok; geom. guľová, valcová p. vymedzená geometrický; anat. spánková p., šijová p.
● hovor. byť na šikmej p-e, dostať sa na šikmú p-u upadať, rútiť sa do záhuby;
2. neodb. merné číslo vymedzeného plošného útvaru; obsah: p. trojuholníka, štvorca; kruhová, obdĺžniková p., vypočítať p-u;
plôška, -y, -šok ž. zdrob.