melký príd.
1. kraj. sypký, kyprý, drobnozrný, jemnozrnný: m-á prsť (Hviezd.), m-á piesčina (Vaj.);
2. používalo sa niekedy nenáležite miesto správ. plytký: Pomedzi oprchlé stromy vidieť širokú, melkú riečku. (Ráz.); pren. v melkom tlie hútaní (Hviezd.) v plytkom, povrchnom;
melko prísl.;
melkosť, -ti ž.: m. zeme (Hviezd.)
plytký, 2. st. plytkejší/plytší príd.
1. majúci malú hĺbku, nehlboký: p. jarok, potok, p. rybník, p-á rieka, voda, p-á priehlbina; p. tanier, p-á nádoba; p-á orba;
2. (o myslení a jeho výsledkoch) bez hlbších myšlienok, nemajúci hlbší obsah; (o človeku) duševne chudobný, povrchný: p. človek, p-á sentimentalita; Každý môže zbadať, nech je viac so Želou, že je dosť plytká. (Tim.);
plytko prísl.: p. koreniaci smrek, p. zoraná pôda; Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.);
plytkosť, -ti ž.: duševná p.