poézia -ie ž.
1. slovesná umel. (veršovaná) tvorba využívajúca viazanú reč, básnictvo: lyrická p., klasická p.
2. poetickosť slovesného diela: verše plné nežnej p-ie
3. čaro, pôvab, idyla: p. zasneženej krajiny;
poetický príd.;
poeticky prísl.: p. stvárnená téma;
poetickosť -i ž. poetický ráz
poézia -ie ž. ‹f < l < g›
1. veršovaná literatúra, v staršom období krásna literatúra vôbec; básnické výtvory, básnictvo: p. a próza; lyrická, epická p.; ľudová p.
2. základný ráz básnického diela, básnickosť, poetickosť
3. pôvab, čaro, kúzlo: p. Vianoc, domova
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
poézia 1. umelecká slovesná tvorba využívajúca viazanú reč • básnictvo: antická poézia, antické básnictvo, lyrické, epické básnictvo • zastar. veršovníctvo (skladanie veršov, obyč. umelecky nenáročných) • pejor. veršotepectvo (remeselné písanie básní)
2. p. čaro
poézia, -ie ž.
1. lit. umelecká slovesná tvorba, obyč. veršovaná; básnické umenie, básnictvo: epická, lyrická, dramatická p.; antická, klasická, rytierska, ľudová p.; vlastenecká, slovenská, štúrovská p.; Sládkovičova, Hviezdoslavova p.;
2. básnickosť, poetickosť: verše bez p-ie, kniha plná p-ie;
3. kniž. krása, pôvab: Potichu vyšla, aby ju nezavolali do práce, v ktorej niet poézie. (Tim.) I taký život má svoje radosti a poéziu. (Kuk.)
(jedna) poézia; (bez) poézie; (k) poézii; (vidím) poéziu; (hej) poézia!; (o) poézii; (s) poéziou;
(štyri) poézie; (bez) poézií; (k) poéziám; (vidím) poézie; (hej) poézie!; (o) poéziách; (s) poéziami;