počať, -čne, -čnú, počal, počatý, rozk. počni dok.
1. kniž. (s neurč., od koho, od čoho) začať: Jednotlivé línie počali zrejmejšie vystupovať. (Vaj.) Počala mi zima byť a hlava ma rozbolela. (Jes.) Všetci sa počali z miest hýbať. (Kal.) Treba biť do všetkých, ktorí alkohol rozšírujú. Od ľudí počnúc cez krčmy až po úrady. (Jil.) Celé chvály vyspieval (o chlebe), počnúc od voňavej kôrky až po jamku na prostriedku. (Fig.)
2. (koho, čo) dať vzniknúť životu niekoho; otehotnieť: p. dieťa; Keď ma moja matka pod srdcom počala. (Haľ.); dieťa počaté v manželstve; panna z rosy počatá (Dobš.); pren. Básnikov plod v stave vytrženia, v snení tvorčom počatý. (Hviezd.);
nedok. k 1 počínať
|| počať sa kniž. začať sa: Hudba zahrala, počal sa tanec. (Kuk.);
nedok. počínať sa
|| počať si i počať (čo s čím, s kým) urobiť, vykonať niečo, zachovať sa v nejakej situácii, poradiť si: nevie, čo si (má) p. (napr. od žiaľu, od radosti; s neposlušným dieťaťom); Čo si počnú bez pomoci. (Švant.) Premýšľal, čo počať. (Hor.) Nevedel, čo počať s rukami. (Hor.); hovor. čo si počneš čo sa dá robiť
počínať, -a, -ajú nedok. kniž. (čo i s neurč.) začínať: Rozhovor počínal viaznuť. (Kuk.); počínam tušiť (Šolt.); p. vážnu vec (Čaj.); Je výpredaj tovaru, čo počína vychodiť z módy. (Kuk.);
dok. počať
|| počínať sa
1. začínať sa: Tu sa už počína žatva. (Ráz.) Počína sa plniť, čoho sa (matka) najviac obávala. (Ráz.); počínalo sa zmrákať (Hor.);
2. vznikať: počínali sa nové životy (Jil.);
dok. počať sa
počínať si, -a, -ajú nedok. konať, správať sa: obratne, rozumne, takticky, opatrne si p.; Jolana si počína hrdo. (Tim.); vie, ako si (má) p.; Počínal si ako kamarát. (Jes-á) Počínali si tak, ako keby boli presvedčení, že Nemci zmizli. (Jil.) Počínal si ako doma. (Tat.)