Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

odpočúvať -a nedok. i dok.

1. zámerne (tajne) počúvať, vypočuť: o. telefonické hovory

2. počúvaním sa (na)učiť: dobre o-ná výslovnosť


počúvať -a nedok.

1. vnímať sluchom, načúvať: p. hudbu, pozorne p. prednášajúceho; hovor. p. Vatikán vysielanie Vatikánskeho rozhlasu; želáme vám príjemné p-nie

2. dozvedať sa, dostávať správy: p-a o ňom samé dobré veci; p-m, že chceš odcestovať

3. zastaráv. všímať si niečo, reagovať: (pes) p-a na meno Cézar; nep-j veľmi na neho

4. byť poslušný, poslúchať: p. rodičov

5. počúvaj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie: p-j, prečo to robíš?

p. iba (tak) na pol ucha, jedným uchom nesústredene; p. s otvorenými ústami a) veľmi pozorne b) začudovane;

dok. k 4 počúvnuť -e -u -vol


popočúvať -a dok.

1. chvíľu počúvať: p. pri dverách

2. na viacerých miestach počuť, postupne vypočuť: čudné veci p-l v meste, všeličo už o ňom p-l


vypočuť -je -jú dok.

1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku

2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.

3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;

nedok. k 3 vypočúvať -a: práv. v-nie úr. zisťovanie skutočností kladením otázok: v. svedkov


započúvať sa -a dok. zahĺbiť sa do počúvania: z. sa do spevu vtákov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpočúvať ‑a ‑ajú nedok. i dok.
počúvať ‑a ‑ajú nedok.
popočúvať ‑a ‑ajú dok.
vypočúvať ‑a ‑ajú nedok.
započúvať sa ‑a ‑ajú dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sainformovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úloháchdopočúvať sapočúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvályzoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokátahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa

2. p. pýtať sa 2


odpočúvať zámerným (obyč. tajným) počúvaním sa niečo dozvedieť • vypočuť: odpočúvala, vypočula rozhovor za dverami; odpočúvať, vypočuť telefonický rozhovor


opočúvať sa p. ošúchať sa 2


ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbezachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovozastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromovhovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať ušihovor. očúvať

2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebetydozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú staršíchbyť poslušný: od malička počúval, bol poslušnýpodrobovať sapodvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazomdávať na niekoho


zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednieošúchať saobšúchať saopočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvalaobohrať saexpr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepalazunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovalasprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopočúvať, -a, -ajú dok. (čo, koho) počúvať až do konca: Nestihne dopočúvať pieseň do konca. (Heč.)


napočúvať, -a, -ajú dok. (čo) sluchom zistiť, získať do vedomia, počuť, dozvedieť sa; dopočuť sa: Tanganika hovoril o čiernej tvári, čo napočúval o nej od domorodcov. (Ondr.) Aj dvoma očami dosť vidíme a dvoma ušami dosť napočúvame. (Tim.)

|| napočúvať sa (čoho i bezpredm.) veľa, do vôle počúvať: Napočúva sa rečí od svokry dosť. (Tim.) Ej, nasedel sa, nasedel. napočúval a nauvažoval. (Kuk.)


odpočúvať, -a, -ajú nedok. i dok. (čo) počúvaním sa s niečím oboznamovať, oboznámiť, počúvať, vypočuť: o. telefonické rozhovory


počuť, -čuje, -čujú dok. i nedok.

1. (čo, koho, čo o kom, o čom i bezpredm.) vnímať sluchom, zachytiť, zachytávať sluchom: počujem pieseň, smiech, krik; Smiech bol tichý, aby ho tí traja nepočuli. (Jes.); jasne, zreteľne, dobre, zle p. niečo; Či vari zle počula? (Švant.) klamal ju sluch? Je hlboko presvedčený o pravde počutých slov. (Jégé); dnes počuté historky (Kuk.); Premieľali počuté a povedané (Jégé) čo počuli a povedali. Čo z jeho úst počujú, všetko chvália (Taj.) čokoľvek povie, jeho reči, mienku ap.; počuť niečo na vlastné uši; Chce na vlastné uši počuť (Dobš.) sám, osobne sa presvedčiť

iron. p. trávu rásť vidieť, rozlišovať niečo, čo v skutočnosti nejestvuje; Dievka moja, svet nepočul také niečo (Tat.) nie je obvyklé, nerobí sa to. Nuž počul to svet? (Laz.) je to možné?; nechce o niečom (o niekom, o tom) nič počuť, ani počuť odmieta, zavrhuje niečo (niekoho) , nechce privoliť na niečo: Gustík nechce o ženbe ani počuť. (Zúb.) Nič nechcel počuť o Irenke (Jes.) nechcel ju. Najprv ani počuť, do služby vonkoncom nie. (Švant.)

2. mať schopnosť vnímať sluchom, mať sluch: zle počujechybný sluch; nepočuje je hluchý; robí sa, akoby nepočul nechce počuť, robí sa hluchým;

3. len dok. (čo, o čom, o kom) dozvedieť sa, dostať zprávu, vziať na vedomie: Prv ale chcem počuť mienku vašu o veci vážnej. (Kal.) Chcel počuť novinu. (Tat.) Zlovesť som počula. (Hviezd.) Nemali nič proti človeku, o ktorom len dobré počuť mohli. (Vaj.) Počul som už o tom. (Urb.) hovorím len, čo počujem. (Laz.) Počuj moju radu (Vaj.) vypočuj, počúvni.

4. len nedok. neos. počuť, bolo počuť (koho, čo i so spoj. že) možno, bolo možno, dá sa, dalo sa vnímať sluchom: Počuť zas čiesi kroky v kuchyni. (Bod.) Z Tureckého vrchu bolo počuť kanonádu. (Tat.); nepočuť vlastného slova je veľký krik, hluk; Počuť, že by ich mali za kmotrovcov volať (Taj.) povráva sa. V hlase bolo počuť sklamanie (Tat.) bolo možné vycítiť;

nedok. k 1 i počúvať


počúvať1, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) vnímať sluchom; načúvať: p. hudbu, koncert, p. rozhlas; dobre, pozorne, roztržite p.; nemo p. (Vaj.); p. bez slova (Rys.); napäto p. (Bod.); Pekne sa to počúva (Laz.) je to pekné na počutie; hudba do tanca a na počúvanie; Také reči som ja počúvať neprišiel. (Jil.) Celé hodiny by rozprával, keby ho mal kto počúvať. (Al.) Akiste počúval niekde pri dverách (Urb.) načúval potajomky. Počúval jedným uchom dnu, druhým von (Hor.) nepozorne, s nezáujmom; radosť (je, bolo) počúvať, zle (je) počúvať; p. jedným uchom, na pol ucha nepozorne, bez záujmu, roztržite; p. s otvorenými ústami, so zatajeným dychom veľmi pozorne; Pre hrče mal často počúvanie (Taj.) musel znášať výčitky. Samko má čo počúvať (Vám.) musí znášať výčitky, napomínanie.

2. (na čo) všímať si niečo, dať na niečo, reagovať: Nepočúval nič na jeho výhovorky. (Dobš.) Dali sme mu (prasaťu) meno, ale nepočúvalo naň. (Taj.)

3. (čo) dozvedať sa, mať, dostávať zprávy: Nedobré veci počúvam o tebe. (Vám.) Počúvam, že Sladič je už v župe. (Vaj.)

4. trochu zastar. (čo, koho) chodiť na univerzitné prednášky, byť poslucháčom: p. prednášky; počúval gréčtinu (Bod.) bol poslucháčom gréčtiny; počúval Ľ. Štúra chodil na jeho prednášky;

dok. k 1, 3 počuť


počúvať2, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i koho, čo, na koho, na čo) poslúchať: dieťa nepočúva; p. rodičov; Počúvajte mamku! (Fr. Kráľ) Si ako dieťa, ktoré nepočúva na rozumné slová. (Vans.); p. na rozkazy (Urb.); Mal som ja len na moju mamu počúvať. (Tim.) Preto som si myslel, že ju nemusím na slovo počúvať. (Jes.) bez dohadovania, hneď, bez slova. Ináč mu ostáva už sa len jej poddať a počúvať na jej pesničku (Skal.) poslúchať ju;

dok. počúvnuť


popočúvať, -a, -ajú dok.

1. chvíľu, istý čas počúvať: Nože prečítaj trošku, nech popočúvam: možno je tá knižka ešte priťažká pre teba. (Jes-á) Postojí ešte, popočúva, ako zvonia blanciere na konských šírach. (Ráz.-Mart.)

2. (čo) postupne vypočuť, počuť na viacerých miestach al. viackrát: čudné veci, ktoré dnes ráno popočúval (Kuk.); Rád si zapamätá hrubé slová, čo na ulici popočúva. (Šolt.) Poschodili sa susedia popočúvať chýry. (Janč.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

neodpočúvať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) neodpočúvam VKjsa-; (ty) neodpočúvaš VKjsb-; (on, ona, ono) neodpočúva VKjsc-; (my) neodpočúvame VKjpa-; (vy) neodpočúvate VKjpb-; (oni, ony) neodpočúvajú VKjpc-;

(ja som, ty si, on) neodpočúval VLjsam-; (ona) neodpočúvala VLjsaf-; (ono) neodpočúvalo VLjsan-; (oni, ony) neodpočúvali VLjpah-;
(ty) neodpočúvaj! VMjsb-; (my) neodpočúvajme! VMjpa-; (vy) neodpočúvajte! VMjpb-;
(nejako) neodpočúvajúc VHj-;

nepočúvať nedokonavé sloveso
(ja) nepočúvam VKesa-; (ty) nepočúvaš VKesb-; (on, ona, ono) nepočúva VKesc-; (my) nepočúvame VKepa-; (vy) nepočúvate VKepb-; (oni, ony) nepočúvajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nepočúval VLesam-; (ona) nepočúvala VLesaf-; (ono) nepočúvalo VLesan-; (oni, ony) nepočúvali VLepah-;
(ty) nepočúvaj! VMesb-; (my) nepočúvajme! VMepa-; (vy) nepočúvajte! VMepb-;
(nejako) nepočúvajúc VHe-;

nepopočúvať dokonavé sloveso
(ja) nepopočúvam VKdsa-; (ty) nepopočúvaš VKdsb-; (on, ona, ono) nepopočúva VKdsc-; (my) nepopočúvame VKdpa-; (vy) nepopočúvate VKdpb-; (oni, ony) nepopočúvajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepopočúval VLdsam-; (ona) nepopočúvala VLdsaf-; (ono) nepopočúvalo VLdsan-; (oni, ony) nepopočúvali VLdpah-;
(ty) nepopočúvaj! VMdsb-; (my) nepopočúvajme! VMdpa-; (vy) nepopočúvajte! VMdpb-;
(nejako) nepopočúvajúc VHd-;

nevypočúvať nedokonavé sloveso
(ja) nevypočúvam VKesa-; (ty) nevypočúvaš VKesb-; (on, ona, ono) nevypočúva VKesc-; (my) nevypočúvame VKepa-; (vy) nevypočúvate VKepb-; (oni, ony) nevypočúvajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nevypočúval VLesam-; (ona) nevypočúvala VLesaf-; (ono) nevypočúvalo VLesan-; (oni, ony) nevypočúvali VLepah-;
(ty) nevypočúvaj! VMesb-; (my) nevypočúvajme! VMepa-; (vy) nevypočúvajte! VMepb-;
(nejako) nevypočúvajúc VHe-;

nezapočúvať dokonavé sloveso
(ja) nezapočúvam VKdsa-; (ty) nezapočúvaš VKdsb-; (on, ona, ono) nezapočúva VKdsc-; (my) nezapočúvame VKdpa-; (vy) nezapočúvate VKdpb-; (oni, ony) nezapočúvajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezapočúval VLdsam-; (ona) nezapočúvala VLdsaf-; (ono) nezapočúvalo VLdsan-; (oni, ony) nezapočúvali VLdpah-;
(ty) nezapočúvaj! VMdsb-; (my) nezapočúvajme! VMdpa-; (vy) nezapočúvajte! VMdpb-;
(nejako) nezapočúvajúc VHd-;

odpočúvať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) odpočúvam VKjsa+; (ty) odpočúvaš VKjsb+; (on, ona, ono) odpočúva VKjsc+; (my) odpočúvame VKjpa+; (vy) odpočúvate VKjpb+; (oni, ony) odpočúvajú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) odpočúval VLjsam+; (ona) odpočúvala VLjsaf+; (ono) odpočúvalo VLjsan+; (oni, ony) odpočúvali VLjpah+;
(ty) odpočúvaj! VMjsb+; (my) odpočúvajme! VMjpa+; (vy) odpočúvajte! VMjpb+;
(nejako) odpočúvajúc VHj+;

počúvať nedokonavé sloveso
(ja) počúvam VKesa+; (ty) počúvaš VKesb+; (on, ona, ono) počúva VKesc+; (my) počúvame VKepa+; (vy) počúvate VKepb+; (oni, ony) počúvajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) počúval VLesam+; (ona) počúvala VLesaf+; (ono) počúvalo VLesan+; (oni, ony) počúvali VLepah+;
(ty) počúvaj! VMesb+; (my) počúvajme! VMepa+; (vy) počúvajte! VMepb+;
(nejako) počúvajúc VHe+;

popočúvať dokonavé sloveso
(ja) popočúvam VKdsa+; (ty) popočúvaš VKdsb+; (on, ona, ono) popočúva VKdsc+; (my) popočúvame VKdpa+; (vy) popočúvate VKdpb+; (oni, ony) popočúvajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) popočúval VLdsam+; (ona) popočúvala VLdsaf+; (ono) popočúvalo VLdsan+; (oni, ony) popočúvali VLdpah+;
(ty) popočúvaj! VMdsb+; (my) popočúvajme! VMdpa+; (vy) popočúvajte! VMdpb+;
(nejako) popočúvajúc VHd+;
počúwať_1 počúwať počúwať_2 počúwať wipočúwať_1 wipočúwať wipočúwať_2 wipočúwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nepočúvať: →speex →vorbis
počúvať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor