poľovať nedok. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (najmä strelnou zbraňou), loviť: p. na diviaky; p-je už 10 rokov;
pren. expr. žandári p-li na vodcov hnutia;
opak. poľúvať -a
rozpoliť -ľ! dok. rozdeliť na polovice, rozpoltiť, rozdvojiť: r. jablko, rožok;
nedok. rozpoľovať
zapoľovať si dok. s chuťou sa zúčastniť na poľovačke: z. si na jeleňa
číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver
2. p. pozorovať 1
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha • chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy • trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši
2. p. hľadať 3. p. ťahať 3
poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky • deliť • rozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovať • zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet • poltiť (sekať na polovice): poltiť brava
poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice • loviť: vybrali sa loviť divú zver • strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty • chytať • lapať: chlapci lapali zajace do ôk
2. p. sliediť
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
poľovať, -uje, -ujú nedok.
1. (na čo, bezpredm., zried. i čo) strieľať, chytať, lapať zver, loviť: p. na zajace, na jarabice, na líšky, na bažanty; Zveriny tam bolo málo, lebo poľovali na ňu páni zo súľovského, hričovského i lietavského zámku. (Al.) Tak robí líška na miestach, kde ešte nikdy nepoľovala. (Jil.) Poľovať ich (sluky) je ľahko, sú to vtáčky neobozretné. (Kuk.); pren. I tak sa vyčerpávajú (filmári) a musia poľovať nové dojmy a výjavy (Kuk.) hľadať, získavať, vynachádzať; pren. žart. Starý frajerkár sa na celom zasmial, že sa našiel človek, ktorý v Guzyho revíri poľuje (Jégé) chodí mu za ženou. Nezabudnite mu pripomenúť, či jemu samému už nepoľuje Imro na švárnu Zuzku (Ráz.) nechodí za ňou.
2. expr. (na koho) chytať niekoho, sliediť za niekým: Ozbrojení herodiáni poľujú na pohlavárov pobúreného ľudu. (Hviezd.) Tebe, Nataša, tiež bude všelijako. Na takých, ako si ty, sú oni majstri poľovať. (Jes-á)
3. nár. expr. túlať sa, veľa chodiť: Neviete žiaden, koľko som poľoval, aby som mohol vás do hŕby zobrať. (J. Kráľ);
opak. poľovávať, -a, -ajú i poľúvať, -a, -ajú
rozpoliť, -í, -ia dok. (čo) krájaním, rezaním, lámaním ap. rozdeliť na dve polovice, rozdvojiť, rozpoltiť: Vedela rozpoliť i najtenší vlas. (Gráf);
nedok. rozpoľovať, -uje, -ujú
vypoľovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) poľovaním získať: Takto nevypoľuje nič. (Kuk.)
zapoľovať si, -uje, -ujú dok. expr. trochu, do vôle poľovať: Prečo si neprídete k nám zapoľovať? (Krno) Tej noci si kuna zase zapoľovala. (Mor.)