poľovník, -a, mn. č. -ci m. kto loví zver, kto poľuje na zver, lovec: náruživý, vášnivý p.; expr. sviatočný p. ktorý zriedkavo chodí na poľovačku; Mierite ako poľovník na zajaca. (Heč.);
poľovnícky príd.: p- pes, p. oblek, p-a puška, zbraň, p-a kapsa, p-a spoločnosť; kuch. p-a pečienka; p-a reč, p-a latina slang poľovníkov; p-e trofeje (Krno); ekon. p. spôsob života určitý stupeň spoločenského života v prvotnopospolnej spoločnosti;
poľovníctvo, -a str. poľovanie, znalosť lovu; hist. prechod od poľovníctva k pastierstvu od poľovníckeho spôsobu života (pravekých ľudí)