brať1, berie, berú nedok.
1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním
● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;
2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)
3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)
● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?
4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;
5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle
● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;
6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)
7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;
opak. brávať, -a, -ajú;
dok. vziať, zobrať
|| brať sa
1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)
2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;
3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.
4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;
dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa
poberať sa, -á, -ajú nedok.
1. chystať sa odísť, zberať sa na odchod, na cestu niekam: p. sa preč, na ďalekú cestu, p. sa do poľa, do záhrady, do mesta; Oldomáš skončený, treba Krtovi poberať sa domov. (Kuk.) Človek, ktorý sa poberá na druhý svet (Heč.) ktorý zomiera. On sa poberá na večnosť (Zgur.) umiera, Marec — poberaj sa starec. (porek.)
2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, chytať sa, lapať sa, brať sa, zberať sa dačo robiť: Ďuro poberá sa pomôcť ich vyhnať. (Tim.) Poberal som sa jej ešte raz zopakovať všetko. (Fig.) Už sa poberala ľahnúť si. (Zgur.) Čo sa tých predmetov naučil. Do tých sa však i poberal sám od seba. (Šolt.)
3. ísť, uberať sa: Uzrel neďaleko cesty, ktorou sa poberal, krčmu. (Fel.);
dok. k 1, 2 pobrať sa
pobrať, -berie, -berú, pobratý dok.
1. (koho, čo) postupne vziať viac osôb, vecí al. všetkých (všetko), zobrať: I poberie ich, maličkých, za ruku a hajde von do snehu. (Hruš.); p. ľudí na autá; voda pobrala mosty; voda pole pobrala (Kal.); Staršie dievčatá pobrali motyky, tľky a šli s ňou do poľa. (Janč.)
● hovor.: p. nohy na plecia utiecť, poutekať; ani na tri vozy by ho nepobral je toho veľmi mnoho; čert aby to pobral! zakliatie v hneve;
2. (komu koho, čo) postupne násilím vziať a odniesť, poodvádzať, poodvážať, odviesť, odviezť preč s cieľom poškodiť dakoho; poodoberať, poodnímať, zobrať: synov, mužov, chlapov pobrali na vojnu; Chudobnejším pobrali mužov a chcú pobrať kone. (Fig.); mešťanom pobrať majetok (Vaj.); Trasiem sa na celom tele, ak nám ešte poberú mäso, alebo nás do pokuty zaženú. (Taj.)
pobrať sa, -berie, -berú dok.
1. vychystať sa odísť, niekam odísť: p. sa domov, p. sa svetom, preč; Niko pobral sa do pivnice. (Kuk.)
● hovor.: p. sa v nohy utiecť; p. sa spánombohom (Tat.) odísť; p. sa kade ľahšie odísť;
2. (s neurč. i na čo) chytiť sa, lapiť sa, dať sa, pustiť sa dačo robiť: Pobral sa jej pomáhať v robote. (Švant.) Reku, ja som sa pobral na takéto chodníčky za synom. (Tat.)
3. hovor. zosobášiť sa, vziať sa: Nie s veľkou láskou boli sa pobrali. (Taj.) Prišli štyria lyžiari, dvaja snúbenci a dve snúbenice. Teda už pekne popárení, len sa pobrať. (Bedn.);
nedok. k 1, 2 poberať sa