Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pocit, -u m.
1. psych. najelementárnejší zmyslový zážitok, v ktorom sa odráža jednotlivá vlastnosť predmetu al. javu skutočnosti: p. hladu, farebný p.; zmyslové p-y;
2. citový zážitok: p. radosti, hrôzy, nenávisti, pomsty, bolesti, strachu, hanby;
3. neurčitý zážitok, tušenie: čudné p-y; má p. že sa dačo stane;
4. uvedomovanie si, vedomie dačoho: p. zodpovednosti, bezpečnosti, menejcennosti, istoty, viny, p. vďačnosti, úcty, zbaviť sa p-u neistoty; S pocitom previnenia pozrel na Betku. (Gráf);
pocitový príd.
počítací, -ia, -ie príd. súvisiaci s počítaním: p. stroj slúžiaci na počítanie; p-ia jednotka jednotka pre počítanie
počítač1, -a, mn. č. -e m. odb. prístroj na počítanie: p. kilometrov (napr. v aute)
počítač2, -a, mn. č. -i m. kto počíta (napr. výrobky);
šport. človek určený na zaznamenávanie trestných bodov pri hre
počítadlo, -a, -diel str.
1. pomôcka na názorné učenie počtov, stojan s radmi farebných guľôčok;
2. stroj, prístroj, zariadenie na počítanie: elektrické p., automatické p., logaritmické p.; kilowattové p.;
počítadlový príd.: p-á metóda
počítanie, -ia str. vykonávanie počtových úkonov, rátanie: cvičenie v p-í; úsudkové p.
počítať1, -a, ajú nedok.
1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov; Počíta dni do Vianoc. (Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.); p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve
● dostať nepočítaných bitku;
2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.; p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu;
3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)
4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.); So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)
● p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť; p. s každou minútou využívať čas;
5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)
6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)
7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé); hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?; p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné; draho, lacno niekomu niečo p. (napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);
8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu; to sa mu počíta k dobru;
9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.
10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka; od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu;
dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať
|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)
počítať2, -a, -ajú dok. (čo)
1. všetko al. veľa všeličoho poprečitovať, prečítať: Ona mnoho počítala. (Vaj.) Počítali fúru novín. (Zgur.)
|| počítať (si) istý čas, trochu čítať: Pobehal, počítal (noviny) a odložil. (Taj.) Trochu počítať v nej (knižtičke), polistovať. (Jes.) Počítal si v knihe. — Chvíľu so počítal pred spaním.