Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pocit -u m.

1. zmyslový, citový zážitok al. stav: p. chladu, bolesti; p. radosti; p. menejcennosti

2. uvedomovanie si, vedomie niečoho: mať p. zodpovednosti, istoty

mať p. cítiť, tušiť;

pocitový príd.


počítací príd. určený na počítanie: p. stroj


počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.; osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer); prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača; p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.; p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom; p-á veda informatika; p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom;

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém


počítadlo -a -diel s.

1. nástroj, pomôcka na počítanie: guľôčkové p., logaritmické p.

2. počítač (význ. 2): p. spotreby prúdu


počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pocítiť ‑i ‑ia dok.
pociťovať ‑uje ‑ujú nedok.
pocit ‑u m.; pocitový
počítací
počítač ‑a m.; počítačový
počítadlo ‑a ‑diel s.
počítať ‑a ‑ajú nedok.

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať telesné pocity, pociťovať: c. hlad, smäd; c. bolesť v chrbtici; c. triašku; c. tlak na hrudi; c. slnečnú páľavu; c. pálenie záhy; c. horkosť v ústach; c. na sebe cudzie pohľady; c. na vlasoch matkinu dlaň; cítil, že mu vyschlo hrdlo, v hrdle; cítila vôňu orgovánu; neos. Štipľavý mráz bolo v otvorených saniach poriadne cítiť. [I. Izakovič]; hovor. neos. v kuchyni bolo c. dym; mäso už c. je pokazené; bolo ho c. tabakom, pivom, cesnakom; šaty c. matkinou voňavkou
2. (čo) ▶ mať istý cit, pocit, uvedomovať si niečo: c. radosť, hnev, smútok; c. lásku rodičov; c. rodinnú súdržnosť; c. vnútornú potrebu vyjadriť sa; c. veľkú úľavu; v jeho hlase cítila iróniu; c. svoju prevahu; Veľa som vtedy ešte nevedela, skôr som vdychovala vôňu mesta a cítila jeho tep. [V. Jamnická]; neos. v jej správaní bolo c. zdržanlivosť; v meste bolo c. blahobyt
3.mať isté zmýšľanie, presvedčenie: c. vlastenecky, národne; c. nábožensky, ľudsky; c. sociálne pociťovať solidaritu s ľuďmi v hmotnej núdzi; c. s niekým spolucítiť
4. (čo) ▶ predvídať, že sa niečo stane; mať tušenie: c. nebezpečenstvo; c. budúce komplikácie, nepríjemnosti; c. vo vzduchu búrkui fraz.; c. svoj koniec; Nechcel som tomu veriť, ale pomaly, podvedome som začal cítiť, o čo mu ide! [A. P. Mráz]
fraz. cítiť niečo na vlastnej koži znášať niečo nepríjemné; cítiť niečo v rukách/v nohách/v hlave obyč. únavu al. alkohol; cítiť/necítiť pevnú pôdu [pod nohami] byť si, nebyť si istý; cítiť srdce v hrdle pociťovať napätie, vzrušenie, očakávanie; cítiť u niekoho peniaze/groš odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; cítiť v kostiach/v žilách niečo mať predtuchu; cítiť vo vzduchu búrku očakávať nepríjemnosti; cítiť žalúdok v krku pociťovať nevoľnosť, ťažobu; dať niekomu niečo cítiť prejaviť nesúhlas, nespokojnosť; necítiť (si) ruky, nohy [od roboty] byť ustatý; nemôže ho/to ani cítiť neznáša ho, to
opak. cítievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2pocítiť, k 1 iucítiť, k 1, 2, 4zacítiť


napočítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po istú hranicu; syn. narátať: do koľko vieš n.?; napočítaj do desať a potom sa rozhodni; Kým napočítam do troch, nech každý stojí na svojom mieste. [L. Ťažký]; Privrel som oči, napočítal som do štyroch. [V. Šikula]; Niektorí predškoláci dokonca napočítajú aj do sto. [Sme 2009]
2. (koľko) obyč. v spojení s číslovkou ▶ počítaním zistiť, určiť počet; syn. narátať: na ceste sme napočítali desať veľkých jám; v kine napočítali sotva dvadsať divákov; policajti napočítali na diaľnici za dopoludnie 23 priestupkov; V záplave čiernych obyvateľov napočítal pätnásť belochov. [Š. Luby]; Kríza má niekoľko dôvodov, ja som ich napočítal najmenej sedem. [Týž 2009]
3. hovor. (čo, koľko (komu)) ▶ vypočítať, stanoviť (súhrnnú) hodnotu nejakých pohľadávok, poplatkov za isté služby a pod., spočítať, naúčtovať: koľko nám za opravu napočítal?; na výplatnej páske som zistil, že mi zabudli n. mzdu za dva dni práce; napočítali mu vysoké penále za omeškanie platby
fraz. nevie napočítať [ani] do troch/do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy
nedok. k 1počítať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Skzastaráv.: počítaťrátať (požadovať istú sumu)


hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


počítač 1. kto niečo počíta, ráta • rátač: počítač, rátač výrobkov

2. stroj na spracovanie informácií • komputer: analógový počítač, komputer

3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho • počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu


počítadlo p. počítač 3


zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

p. aj prisniť sa


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pocit, -u m.

1. psych. najelementárnejší zmyslový zážitok, v ktorom sa odráža jednotlivá vlastnosť predmetu al. javu skutočnosti: p. hladu, farebný p.; zmyslové p-y;

2. citový zážitok: p. radosti, hrôzy, nenávisti, pomsty, bolesti, strachu, hanby;

3. neurčitý zážitok, tušenie: čudné p-y; má p. že sa dačo stane;

4. uvedomovanie si, vedomie dačoho: p. zodpovednosti, bezpečnosti, menejcennosti, istoty, viny, p. vďačnosti, úcty, zbaviť sa p-u neistoty; S pocitom previnenia pozrel na Betku. (Gráf);

pocitový príd.


počítací, -ia, -ie príd. súvisiaci s počítaním: p. stroj slúžiaci na počítanie; p-ia jednotka jednotka pre počítanie


počítač1, -a, mn. č. -e m. odb. prístroj na počítanie: p. kilometrov (napr. v aute)

počítač2, -a, mn. č. -i m. kto počíta (napr. výrobky);

šport. človek určený na zaznamenávanie trestných bodov pri hre


počítadlo, -a, -diel str.

1. pomôcka na názorné učenie počtov, stojan s radmi farebných guľôčok;

2. stroj, prístroj, zariadenie na počítanie: elektrické p., automatické p., logaritmické p.; kilowattové p.;

počítadlový príd.: p-á metóda


počítanie, -ia str. vykonávanie počtových úkonov, rátanie: cvičenie v p-í; úsudkové p.


počítať1, -a, ajú nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov; Počíta dni do Vianoc. (Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.); p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve

dostať nepočítaných bitku;

2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.; p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu;

3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)

4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.); So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)

p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť; p. s každou minútou využívať čas;

5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)

6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)

7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé); hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?; p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné; draho, lacno niekomu niečo p. (napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);

8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu; to sa mu počíta k dobru;

9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.

10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka; od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu;

dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať

|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)


počítať2, -a, -ajú dok. (čo)

1. všetko al. veľa všeličoho poprečitovať, prečítať: Ona mnoho počítala. (Vaj.) Počítali fúru novín. (Zgur.)

|| počítať (si) istý čas, trochu čítať: Pobehal, počítal (noviny) a odložil. (Taj.) Trochu počítať v nej (knižtičke), polistovať. (Jes.) Počítal si v knihe. — Chvíľu so počítal pred spaním.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pocit
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pocit
G (bez) pocitu
D (k) pocitu
A (vidím) pocit
L (o) pocite
I (s) pocitom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) pocity
G (bez) pocitov
D (k) pocitom
A (vidím) pocity
L (o) pocitoch
I (s) pocitmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

počítač
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počítač
G (bez) počítača
D (k) počítaču
A (vidím) počítač
L (o) počítači
I (s) počítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) počítače
G (bez) počítačov
D (k) počítačom
A (vidím) počítače
L (o) počítačoch
I (s) počítačmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu