Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
agropodnikateľ -a mn. -ia m. podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva;
agropodnikateľka -y -liek ž.;
agropodnikateľský príd.
a pod., ap. skr. a podobne (-ý)
apodiktický príd. kniž. celkom istý, nezvratný, nepochybný: a-é tvrdenie;
apodikticky prísl.;
apodiktickosť -i ž.
bezpodmienečný príd. ničím nepodmienený, bezvýhradný, úplný: b-á vernosť, poslušnosť;
bezpodmienečne prísl.: b. potrebný
agropodnikateľ -a m. (agropodnikateľka -y ž.) ‹g + sl› podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva;
antipodiálny, antipodický príd. ‹g› kniž. protichodný, opačný;
antipodiálne, antipodicky prísl.
antipód1 -a mn. N -i m. (antipódka -y ž.) ‹g›
1. geogr. a-i obyvatelia sídliaci na protiľahlej časti zemegule, protinožci
2. kniž. názorový odporca, protivník, umelecký protichodca a pod., antagonista (živ.): básnikov a.
3. art. artista žonglujúci poležiačky s predmetmi vztýčenými nohami
antipód2 -u mn. N -y m. ‹g›
1. chem. a-y dvojice zlúčenín, ktoré sa líšia v dôsledku prítomnosti asymetrického uhlíka svojím priestorovým usporiadaním
2. bot. a-y skupina troch buniek na bazálnom póle zárodočného vaku vajíčka krytosemenných rastlín, protistojné bunky
absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda
antipód 1. p. protinožec 2. p. protivník 1
apodiktický p. istý 1, nepochybný
bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nesporný • istý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnóza • neklamný • bezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy viny • zaručený • spoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omyl • hovor. neodškriepiteľný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenie • nezvratný • presvedčivý • kniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiál • zreteľný • zrejmý • jasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnoty • zjavný • očividný • evidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkosti • hovor. expr. svätosvätý
p. aj skutočný
protinožec človek žijúci na protiľahlej strane zemegule • antipód
protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód
2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner
antipód, -a m.
1. človek bývajúci na protiľahlej strane zemegule, protichodca, protinožec;
2. odporca v názore, protivník;
antipódka, -y, -dok ž.;
antipodiálny i antipodický príd. protichodný, opačný
apodiktický príd. nepodmienený, nezvratný, istý: a-á istota, a-é tvrdenie;
apodikticky prísl.: a. tvrdiť;
apodiktickosť i apodiktičnosť, -ti ž.
bezpodmetový (star. bezpodmetný) príd.: gram. b-é vety bez podmetu
(jedna) agropodnikateľka; (bez) agropodnikateľky; (k) agropodnikateľke; (vidím) agropodnikateľku; (ó) agropodnikateľka!; (o) agropodnikateľke; (s) agropodnikateľkou;
(dve) agropodnikateľky; (bez) agropodnikateliek; (k) agropodnikateľkám; (vidím) agropodnikateľky; (ó) agropodnikateľky!; (o) agropodnikateľkách; (s) agropodnikateľkami;
(štyri) agropodnikateľky; (bez) agropodnikateliek; (k) agropodnikateľkám; (vidím) agropodnikateľky; (ó) agropodnikateľky!; (o) agropodnikateľkách; (s) agropodnikateľkami;
(tri) agropodnikateľky; (bez) agropodnikateliek; (k) agropodnikateľkám; (vidím) agropodnikateľky; (ó) agropodnikateľky!; (o) agropodnikateľkách; (s) agropodnikateľkami;
(jeden) agropodnikateľ; (bez) agropodnikateľa; (k) agropodnikateľovi; (vidím) agropodnikateľa; (ó) agropodnikateľ!; (o) agropodnikateľovi; (s) agropodnikateľom;
(dvaja) agropodnikatelia; (bez) agropodnikateľov; (k) agropodnikateľom; (vidím) agropodnikateľov; (ó) agropodnikatelia!; (o) agropodnikateľoch; (s) agropodnikateľmi;
spódium s gr/lat chem uhlie z odtučnených kostí, zo sloních klov; živočíšne uhlie: wezmy napilowaneg slonoweg kosti, napaleneho (!) slonoweg kosti, ktera se w apothekach spodium gmenuge rt 17. st
spodívanie [-í] s podivenie, začudovanie: Pan Buch, ktery se syrotkam za otce poczituge, nad spodiwany wasse was pozehnawaty bude prešov 1666
spodívať sa ndk nazdávať sa: bich ga panu Petroczimu assistowaty mohol aneb, Geho Milost, mne na swadebnem wesely, W. Milosty, netreba se any spodjwat orava 1670; issel som už celí ďeň a zagtra ugďem druhí, ale podobno ťažko sa spodíwam spokogného žiwota ds 1795; ach, kdo by se toho byl spodywal cf 18. st
spodiviť sa dk nad čím začudovať sa nad niečím, niečomu: zpodiwila sa nad takowimy nerozumnimi howadami y zem polska ws 18. st
spodkom, zried spodky2 prísl po spodnej časti, spodnou stranou niečoho, op vrchom: Holesowi, kteri se spodkom nawratil, čuo odwassku wihanal, den 5 žilina 1719; statkj kade len prechodit mohly, ponewadž predtim spodkj welmy husta hora byla (martin) 1727; celi koren žene a purguge obydwoma stranámi, spodkom a wrchom zel 18. st
spod predl s g vyj. smerovanie z priestoru pod niečím, spopod: wlažnost hroznowa spod kantnarneho korita do kade neb do dluheg wjneg nadoby prenessena kob 1666; take ručime, že nechce nikade spod pana ugity jablonica 1672; drewo spod Wisočiny wozil štiavnička 1676; a to dite spod pece, ponewač tam ležalo, samo skoklo na tu plachtičku s. ľupča 1732; z jetza gyábla preklatoho, z hréchu smertednoho, zpod smertzis nás vikúpél hps 1752; pren ráts us mój śivot zpod zléj zbroj vinyátz dž 1752 • pol druha korcza pssenicze zpod zamkj winosila liptov 1760 ukradla