Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poddať sa dok.

1. pre prevahu protivníka prestať bojovať, vzdať sa, podrobiť sa: p. sa bez boja, p. sa presile

2. dať sa opanovať, ovládnuť niečím, podľahnúť: p. sa žiaľu, hnevu, únave

3. podriadiť sa, podvoliť sa: p. sa želaniu matky

4. povoliť, popustiť: choroba sa časom p-la;

nedok. poddávať sa -a

// poddať iba v trpnom príč. byť poddaný

1. byť závislý, podrobený: všetci sú p-í kráľovi

2. byť poslušný, ponížený: žena bola p-á mužovi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poddať sa ‑á ‑ajú dok.

poddať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presilebyť porazenýbyť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premoženípoddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddaliprehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniupodrobiť sapodriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu životapoddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentomoddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby


podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť saposlúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôlipočúvnuť: počúvnuť kňazovu radupodvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmudisciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiťpoddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sakniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného

2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciupodvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testuabsolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku


podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristaťpristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sapodrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo • ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiťznížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opustenýmpodrobiť sapodvoliť sapodriadiť sapoddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poddať sa, -á, -ajú dok.

1. komu, čomu i bezpredm. vzdať sa v boji, v zápolení (napr. športovom), v súperení, uznať prevahu nepriateľa, protivníka: p. sa bez boja, bez odporu; p. sa presile; ľahko, ťažko sa p.; Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň. (Botto)

2. (čomu) neubrániť sa, podľahnúť: p. sa slabosti, citu, vášni, hnevu, smútku, žiaľu; Nepoddám sa zvodom jeho reči. (Horov); p. sa osudu (Heč.); p. sa snu (Vans.) nevedieť premôcť ospanlivosť; p. sa čaru (Zúb.);

3. (komu, čomu i bezpredm.) podriadiť sa, podrobiť sa, podvoliť sa, ustúpiť: p. sa vplyvu niekoho; Musela poslúchnuť a poddať sa neúprosnej rodičovskej vôli. (Vans.) Pani Barbora síce odporovala, ale všeobecnému nátlaku sa poddala. (Jégé); p. sa želaniu niekoho (Tim.); p. sa nutnosti (Kuk.); (Bránka) sa mu ľahko poddala (Vaj.) povolila tlaku, otvorila sa. Čosi sa v peci poddalo (Hor.) uvoľnilo. Choroba sa poddá časom. (Vaj.) Poddám sa pod meč kata (Jégé) dobrovoľne sa dám sťať;

nedok. poddávať sa, -a, -ajú

|| poddať zried. (koho, čo komu, čomu) dať do moci niekoho: Boh sedliaka poddal? (Ráz.-Mart.) urobil poddaným; pren. bás. Čas prachu poddá paláce (Sládk.) vydá ich napospas.

poddať dok. strenč zomrieť: Komuže to zvoňia, chtože to zas poddal? Fčera večér poddal starí (Papradno PB)


poddať sa dok.
1. čiast. csl podriadiť sa, podvoliť sa, ustúpiť: Kec ca vaďíme z mužom, on sa ždi poddá (Návojovce TOP); Sprvu ňescel, ale poton sa už len jakosi poddal (Bošáca TRČ); Zanovitá je náramne, nepoddá sa, ani kebi hu tušín dorazev (Malženice HLO); Ňechce śe podac (Žakarovce GEL); Čľovek śe podda (Krčava SOB)
F. poddau̯ sa jak somár do jarma (Svätoplukovo NIT) - pristal na niečo, dal si povedať bez väčšieho odporu; ten sa ťaško podá do jarma (Vieska n. Žit. ZM) - je tvrdohlavý, zaťatý, vzdorovitý
2. jstrsl, jzsl, čiast. vsl vzdať sa nepriateľovi al. protivníkovi v boji, podrobiť sa: Ňebolo druhuo víchoďisko, ľen sa podaťi Ňencon (Turíčky LUČ); Po ďevieťih mesacech smo sa miseľi podať (Babínec RS); Hladom ich prinúťili sa poddať (Svätoplukovo NIT); Mosíme sa, reku, poddat, už neutečeme nikde, idú na nás ze šeckích strán tí kozáci (Lovčice TRN); Muśeľi śe podac, bo ňemaľi co jesc (Fintice PRE)
3. čiast. csl povoliť tlaku, popustiť, ohnúť sa, uvoľniť sa: Ťašká práca sa podá, keť sa človek namáha (Mošovce MAR); Topánki sa mi_prstách priúske, ale keď ih buďem nosiť, podajú sa (Návojovce TOP); Topanki se ťi podajú za nohó (Revúca); Kerési snohi na strome sa celkom poddali, čo tak silno zaroďili (Dol. Súča TRČ); Ten kraj brehu sa pode mnu poddal, lebo ból podmletí (Brestovany TRN); Uźel śe podal (Studenec LVO)
4. neos. uľaviť sa: Kedz dakomu plano na žalutku, ta treba dadz brouzi a poda śe čľoveku (Hatalov MCH); Dau̯ mi kvaskej vodi a tag śe mi kuśčičko podalo (Sobrance)

poddať dk
1. čo komu odovzdať, oddať, zanechať: poddal, mladczy bratr bratru starssymu duom a pol statku wsseczkeho; swu causu poddaly gsau dobrowolne tymže lydem ne yako sudczem, ale yako arbitribus (P. ĽUPČA 1540; 1592); Jano Pastorek grunt panu fararowi poddal a potom gwaltowne do nieho ssiel (ILAVA 1630); musime se po swete rosptilyty a swe bidla panom nassym dedicznym poddaty (IVANOVCE 1668); gedna zemjczka, kteru nemohuce rozdeljtj, poddalj gsme gu licitatii (PUKANEC 18. st); wssecko sy poddal pod nohi geho (človeka), owce y woli wssecky (BlR 18. st)
2. koho komu obžalovať udať niekoho niekomu vyššie postavenému: namnywam se, snad že mne Wassy Welykomožnosty niektery cžlowek obžaloval a poddal (R. LESNÁ 1608); takoweho gakžto podozreneho powinny bude attyamester wrchnosty oznamiti a poddati (CA 1791)
3. koho, čo (k) čomu podrobiť, vystaviť: wedle nalezjtosty prawa ku vtrpnemu tazanj a mukam bjl poddan (ŽILINA 1643); Abraham wulj swau wulj Otce nebeskeho poddal (SP 1696); člowek krechkj wsselikemu pokussenj diabelskemu a tielesnemu podanj bil (KT 1753); (kresťania) museli smrti ukrutneg poddati swu hlawu (GŠ 1758); mečy hlawu poddati a smrt podstupiti (VP 1764); v csase velikich prievaluv zeme nase ku vigarcseny a kamenim v podolkoch zahananu su poddane (STUPNÉ 1770)
4. voj čo komu odovzdať do moci niekoho, vzdať: na junakov zavolali, aby jim Divín podali a lamati ho nedali (HP 1596); (obrancovia) zamek w swu ochranu zwereni poddalj (KT 1753); tehdy rekel (Cornelius), že za penize Marius gemu mesto poddal (MC 18. st); -ávať ndk k 1: Petro, bratr starssy poddawa bratru Thomassowi polowicze (!) statku sweho (P. ĽUPČA 1540); sluzbu swu poddawame wam yakossto panom a susedom swym (H. BEŇADIK 1575) odkazujeme; pan to na rozeznany panow sudczow poddawa (ILAVA 1634); (majetok) Holečka Mihalowj y geho potomkom na irek se poddawa ku vzywany (ČAJKOV 1688); k 3: ač mne Pán Búh ráči trestaťi, wssak smrťi hned nepoddáwa (CC 1655); rozum nass pod poslussenstwj wjry poddawagme (CS 18. st); ačkolwek krk těla nasseho mečzu nepoddawame, duchownim ale mečem tělesne zadosty w misli mordugeme (WS 18. st); k 4: zamek pak tento Stary hrad branity a nykomu nepoddawaty (TRENČÍN 1675); bogownicj, ktery bez pričinj dostatečneg zamek nepritelom poddawagu, gako zradcowe trestanj biwagu (KT 1753); poddať si dk koho podmaniť, podrobiť si: byl pánem, který sylu swú a mocu negwýc gjných sobe poddal (SlK 1766-80); poddať sa dk
1. komu oddať sa, zveriť sa niekomu: na tu rec angela Bohu se poddala ctna panna pokorna (KK 1709)
2. podriadiť sa, podrobiť sa, vystaviť sa: tomu muzi, komu sie gest poddal (ŽK 1473); ani gistotu wieme, ze bj se oni poddalj (HONT 1576); tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili a pod tito articule sme se podali (CA 1675); powjdá Pán Búh židowsky: Až dokawád nechcess sa my poddati? (KB 1757); accipere iugum: podati se (KS 1763); ze spáchanich hrychuw žalostne gse spowidal a na zneseny gakégkolwek pokuty gse poddal (PeP 1771)
3. voj komu vzdať sa niekomu: vajdové turečtí na ne volali, aby se poddali (ASL 1560); radey s hladem umrely, gak se poddaly; (hugenoti) králu se poddaly Ludwykowy Trynastemu (KrP 1760); Babon, mesto pewne, ktere se poddalo Ysrahelskym (CS 18. st)
4. čomu podľahnúť niečomu neželateľnému: stratil sy rozkosse ragske, poddal sy se psote (GŠ 1758); ačprawe modloslužebnosty poddan byl proto wssak k gménu krestyanskému nebil protiwny (PeP 1771)
5. med uvoľniť sa, povoliť: posip gim kose w žiwote a poda se; ruta na otekle brucho priložena činj to, abj se oteklina podala a ssadila (RN 17.-18. st); -ávať sa ndk k 1: kdoz by sie poddawal ku prawu sprawedliwemv (PEZINOK 1519 SČL) utiekal; s tym se lascze Wasseg Milosti poddawam (ORAVA 1604); žena se howadu poddáwat nebude (KB 1757) (o súloži); k 2: wyrozumelj sme, yakossto ste raczilj psati o panskich chudich ljdj, ze bj se oni nepoddawalj (HONT 1576); pocestnj se pišne newinašy, ale se radneg poddawa (KoB 1666); iugum accipio: poddáwám se (KS 1763); poddawame se slowutnemu mestecžku pod moc, aby sebe satisfactiu ucžinily (S. ĽUPČA 1786); pod gakowukoli mne wydanú pokutu se poddawam (PONIKY 1793); k 3: (vojaci) gednak se poddawagj, gednak polapenj bjwagj (KoB 1666); k 4: nikdy se smrtedelnemu hrychu nepoddawag (GŠ 1758); tela zadostiam nemame se poddawat (Káz 18. st)

poddať_1 poddať poddať_2 poddať
opätkom, často sa poddajú talon, elles cèdent parfois
sa poddať alebo bojovať nous soumettre ou lutter
že sa treba poddať qu'il fallait se rendre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu