Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

podobrať -berie -berú dok. chytiť odspodu, podchytiť: p. koreň stromu čakanom;

nedok. podberať, podoberať

// podobrať sa rozhodnúť sa niečo urobiť, dať sa, chytiť sa, podujať sa: p. sa na ťažkú úlohu; p. sa dokázať svoje výpočty;

nedok. podberať sa, podoberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podobrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý dok.; podobrať sa

podobrať -berie -berú podober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok.


podobrať sa -berie sa -berú sa podober sa! -bral sa -berúc sa -braný/-bratý -branie sa/-bratie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovaťpredsavziať sizaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiťodvážiť saosmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovaťdať sapodujať sapodobrať sapodbrať sachopiť sachytiť sazried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


podobrať p. podchytiť 1


podobrať sa 1. p. pobrať sa 2 2. p. podujať sa


podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavydať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácupodobrať sapodbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po mestechytiť sachopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problémodhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčkyzried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listomvziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľapriprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviťexpr.: schytiť savychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podobrať i podbrať, -berie, -berú dok. (koho, čo) odspodu chytiť, podchytiť: Sám on ju (udicu) podobral. (Kuk.) Zuza podobrala ju (Anču) rukou poza chrbát. (Tim.) Podobrala mu hlavu rukou. (Kuk.) Keď je spodok upečený, podoberie sa palacinka tenkým okrúhlym nožom, obráti sa. (Vans.) Peter je dobrý hráč, keď lopta naň letí, podberie ju šikovne. (Kuk.) Podberte ma, tíško neste. (Hviezd.);

nedok. podberať i podoberať, -á, -ajú


podobrať sa i podbrať sa, -berie, -berú dok. (na čo, s neurč. i bezpredm.) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa, chytiť sa do niečoho, podujať sa na niečo: Ja by sa podobral byť u vás težakom. (Kuk.) Básnik sa podobral sprobovať sily. (Vlč.) J. M. Hurban okrem iných prác podobral sa i na vydávanie časopisu. (Mráz) Kto sa raz na niečo podberie, nech to i koná. (Kuk.);

nedok. podoberať sa i podberať sa, -á, -ajú

podbrať p. podobrať


podobrať i podbrať dok.
1. šar zobrať niečo spod niečoho: Dal mu stolček pod nohu, stolek podebral a eśči mu streľil do hlavi (Záhradné PRE)
2. vgem dovnútra prehnúť okraj niečoho, zahnúť: Podber mi kanžu, bo mi je dlúhá! (Kobeliarovo ROŽ)
3. sot odspodu chytiť, podchytiť, podčesať: podbradz (vlasy) dohory (Udavské HUM)
4. strgem odplaviť spodnú časť al. niečo spod tejto časti, podomlieť, podmyť: Voda podobrala hač, ta vara jú aj odnesla (Mokrá Lúka REV); Voda nám podbrala palank (Chyžné REV)
5. strnitr expr. podpichnúť niekoho, urobiť si žart: Jag len mňa podebrala tá baba, je to huncúd baba! (Svätoplukovo NIT)


podobrať sa dok.
1. csl začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho, rozhodnúť sa niečo urobiť, podujať sa na niečo: Podobrau̯ sa na richtárstvo (Bobrovec LM); Podobrala sa vichovávaď té siroti, a veru dobre ih vichovala (Návojovce TOP); Ja̋ se na to vara nemahem podobrač, ebi som dom stavel (Nandraž REV); A ňigdo takíh ňescel pochovávac, ľen jeden sa na to podebral (Rosina ŽIL); Podebrav sa na to (Lukáčovce HLO); Podebral śe na češku robotu (Markušovce SNV); Ja śe na totu robotu ňepodbiram (Bzenov PRE)
2. kopaním dostať sa niekam popod niečo, podkopať sa niekam: Kmíné podebrali sa jín do komori (Bošáca TRČ)
3. zhnisať, zozbierať sa: Prst sa mi podebral (Bošáca TRČ)

podberať p. podobrať


podobrať [pode-], podbrať dk
1. čo zdvihnúť, podvihnúť niečo: plachti powetry podebralo (PT 1778)
2. čo pozdvihnúť, vybudovať niečo: podebraly striebernu banyu na Wyssneg Boczy na Swatem Gasspare domini vrburarij Daniel et Adamus Wozar (L. JÁN 1704)
3. koho povzbudiť, popudiť niekoho: protož mi wyswobozenj způsobilo rame me a prchliwost ma, ta mne podebrala (SP 1696)
4. čo (na seba) prevziať niečo: medzy namj gedny takge gsau, kterich manželga odbitky na sebe podebrali (LIPTOV 1757); slissal fatens, že wssecky tarchy Holeczyho na seba podebral (L. MIKULÁŠ 1770)
5. (o včelách) vybrať med: druhe (včely) podber, ked su na dobrem mistye cžistem a tychem (NV 18. st); podberať [-be-, -bí-] ndk
1. k 4: ga Dorotha Jurossik podberagice na sebe terchi a bremena synuw mogich (PROSIEK 1687); tretgeho brata Michala čgastku podberame na seba (L. ONDREJ 1704); prawny evictiu na sebe a mjch successorou podberam (KRUPINA 1734); obydwe stranky prawotnu evictiu na sebe podberagu (L. BEHAROVCE 1748)
2. k 5: podberag klati z medu (PR 18. st)
3. (o vode) podmývať: lambo: woda podbjrá (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu