podráždenie -ia s.
1. rozčúlenie, vzrušenie, hnev: vyvolať všeobecné p., ovládnuť p.
2. zvýšená (fyziol.) reakcia: prach spôsobil p. očí; p. žlčníka
3. popud vyvolávajúci takúto reakciu: reagovať na p.
podráždenie p. rozruch
rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch • vzruch: v sále nastal vzruch • vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať • poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach • panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu • vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou • podráždenie • pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti • expr. šum: narobiť veľa šumu • hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló
p. aj zmätok 2
podráždenie, -ia str.
1. rozčúlenie, nepríjemné vzrušenie, hnev: p. mysle (Šolt.); Oči svietia jej podráždením. (Tim.) Nezakrývajúc ani v najmenšom svoje podráždenie, vravel. (Jil.)
2. psych. fyziologický jav sprevádzajúci zmyslové vnímanie, iritácia; lek. p. slepého čreva slabý zápal
(jedno) podráždenie; (bez) podráždenia; (k) podráždeniu; (vidím) podráždenie; (hej) podráždenie!; (o) podráždení; (s) podráždením;
(dve) podráždenia; (bez) podráždení; (k) podráždeniam; (vidím) podráždenia; (hej) podráždenia!; (o) podráždeniach; (s) podráždeniami;