držať -ží -žia drž! -žal -žiac -žiaci -žaný -žanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ mať v ruke al. v rukách a nepúšťať: d. knihu, pero, dáždnik; d. dieťa za ruku, v náručí; d. koňa za uzdu; d. skrutku kliešťami; d. si líce, nos; d. niekoho okolo krku objímať ho; d. niekoho za hrdlo, pod hrdlom škrtiť ho; d. prst na spúšti byť pripravený strieľať; bicyklovať sa bez držania nemať ruky na riadidlách; Klobúk som držal medzi kolenami. [Ľ. Ondrejov]; Irina si drží hlavu v dlaniach a plače. [L. Ťažký]; Komisár Samo si napchával fajku, teraz ju držal zaseknutú medzi zubami. [J. Papp]
2. (čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istej polohe: d. telo, chrbát rovno; d. hlavu vztýčenú; d. ruky vystreté, za chrbtom; správne, chybné držanie tela; Hlavu držal nakrivo, akoby ju mal opretú o pravé plece. [V. Mináč]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. (koho, čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istom stave, na istej úrovni: d. dieťa v čistote; d. veci, domácnosť v poriadku; d. niečo v tajnosti; d. si vynikajúcu formu; držať nízko infláciu [Pd 1995]; [Automobil] Škoda si stále drží dominantné postavenie. [Sme 1995]
4. (koho, čo) ▶ neumožňovať pohyb, brániť v ňom; nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: d. niekoho ako rukojemníka, vo väzení; d. žiakov po škole; d. vlak v stanici; dcéru stále drží doma; nikto ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; Celé dva roky som bol na fronte, deväť mesiacov ma držali potom v zajatí. [V. Šikula]; Čo ťa vlastne drží v tom malom meste? [E. Gašparová]; šport. d. loptu, d. puk na hokejke zdržiavať, spomaľovať hru
5. (čo) ▶ mať uložené, uschované; syn. uschovávať, prechovávať: d. zemiaky v pivnici; d. potraviny v komore; d. peniaze v banke; d. knihy na policiach; d. ruky vo vreckách; d. lieky mimo dosahu detí; Z kadí vypustili vodu, ktorú držali pre prípad nepokojov a požiarov. [J. Tallo]; Kvetov je tak veľa, že by ich vo svojej malej izbe nemala kde držať. [K. Lazarová]
6. (čo komu) ▶ chytiť a (pomáhať) udržiavať v danej polohe; syn. pridržiavať: d. niekomu rebrík, stoličku; d. dieťaťu fľašku, hrnček
7. (koho, čo) ▶ niesť istú ťarchu; syn. podopierať: d. bezvládneho; nosníky držia most; klenbu držia štyri stĺpy; Ďuro Vrchár kládol polená zviazané povrieslami, ktoré mali držať hrebeň stohu, aby ho vietor nerozčuchral. [J. Jonáš]; Prepáčte, pán poručík, nohy ma nedržia. [L. Ťažký] nevládzem stáť
8. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo ostávalo v pôvodnom, nezmenenom stave; syn. zadržiavať, udržiavať: pôda dobre drží vlahu; pec dlho drží teplo
9. ▶ zostávať v nezmenenej polohe, v nezmenenom stave a pod.; byť pripevnený, upevnený, spevnený; byť celistvý, súdržný, stabilný, pevný: klinec drží v stene; prilepená podošva drží pevne; farba, omietka dobre drží; cement netvrdne a nedrží; Bol otrhaný ako lipa. Bol vôbec div, že tie handry na ňom ešte držali. [Ľ. Zúbek]; Túto sekeru mi ešte tvoj starý otec zasadzoval, a stále drží. [Vč 1964]
10. (čo) ▶ mať obsadené (obyč. silou, vojensky), okupovať; vopred zaistiť, zabezpečiť, rezervovať: vojaci držia budovu; Sadol si k stolu tak, že ostalo okolo neho dosť miesta, aby mohol držať jedno pre Vlastu. [K. Lazarová]; Držím ti toto miesto i stôl v kancelárii. [P. Karvaš] rezervujem ti zamestnanie, prácu
11. (čo) ▶ mať v držbe al. vo vlastníctve; byť držiteľom al. vlastníkom: d. (si) byt; nelegálne držané zbrane; d. rekord byť jeho nositeľom; Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. [J. Alexy]; Kedysi bohatú rovinu držala grófka. [D. Tatarka]; Dve izby sa nám neoplatí držať. [V. Šikula]; Časť akcií zostala v držaní Fondu národného majetku. [NS 1995]
12. (čo) ▶ venovať sa chovu domácich zvierat; syn. chovať, dochovávať: d. zvieratá; d. kravy, ovce; d. psa, mačku; d. včely; Odkorkovci držali voľakedy dva kone. [R. Jašík]
13. (koho) ▶ znášať výdavky za niekoho; syn. vydržiavať: d. (si) učiteľa, pomocnicu (súkromne) zamestnávať; On, ako syn, a nevesta držia si mať medzi sebou. [D. Tatarka]
14. (koho, čo za čo) ▶ zaujímať postoj k niekomu, niečomu, zmýšľať o niekom, o niečom istým spôsobom; syn. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna; doteraz som ho držal za priateľa, ale ma sklamal; d. si niečo za povinnosť; Nemusíš na každej porade dokazovať opak len preto, aby ťa svet držal za múdreho. [Ľ. Smrčok]
15. (čo) ▶ plniť niečo sľúbené, dohodnuté a pod.; syn. dodržiavať: vie d. dané slovo; d. dohodnutú líniu postupu; Tento termín investor ešte stále drží, zmluvne ho má zabezpečený. [Vč 1964]
16. zastaráv. (na čo) ▶ dávať si záležať na niečom, venovať starostlivosť niečomu; dbať na niečo; zachovávať niečo: d. na poriadok; d. na oblečenie, na pekné šaty; d. na staré zvyky; Starší tomu sväte verili, mladších učil Hurban, aby nedržali na podobné povery. [A. Lacková-Zora]
17. (koho, čo) ▶ byť zaujatý, uchvátený niečím; robiť niečo s veľkým zaujatím: drží ho hudba, šport; Keď práca nedrží človeka, nedá sa hovoriť o disciplíne a poriadku. [V. Mináč]; Som zvedavá, dokedy ťa to [cvičenie] bude držať. [V. Šikula]
18. (s kým) ▶ prejavovať náklonnosť niekomu, mať sympatie k niekomu; byť na strane niekoho; syn. nadŕžať: d. so štrajkujúcimi; žiaci držia s učiteľom; d. spolu, pokope podporovať sa, byť vzájomní, jednotní; Drží s tými, ktorí sú moji nepriatelia. [J. Barč-Ivan]; Keď bol ešte mladý, držal s mamou, chápal jej náreky. [M. Krno]; Z poddôstojníkov nikoho poslať nemôžem, lebo držia s mužstvom. [R. Jašík]
19. hovor. (na koho) ▶ prechovávať náklonnosť, sympatie k niekomu; dať na niekoho; lipnúť na niekom: drží na staršieho brata; Lebo tá prenáramne drží na farára. [K. Lazarová]; Vždy som na vás držal, pani Madlén. [V. F. Šikula]
20. (koho, čo) ▶ dodávať silu, oduševnenie a pod.; udržiavať; posilňovať: drží ho pevná viera v dobro; Čo ich držalo všetkých, bol krásny cieľ a veľká idea. [A. Lacková-Zora]; Práve myšlienka naň ma v najťažších chvíľach držala pri živote. [K. Jarunková]; Vedomie, že je lepší ako Pajer, to bolo jediné, čo ho držalo. [R. Jašík]
21. iba v 3. os. sg. a pl. hovor. (koho, čo) ▶ nadobudnúť nad niekým moc; ovládnuť, premôcť, zmocniť sa niekoho (o telesných al. duševných stavoch): drží ho kašeľ; drží ju zlosť, zlá nálada; V bolestiach, čo matku držali posledné tri dni, stratila zvyšok ľudskej podoby. [R. Jašík]; Aby ho zrádnik pochytil, aby ho mrcha nemoc držala. [Ľ. Smrčok] kliatba, želanie niečoho zlého
22. (čo; koho v čom; koho, čo pod čím) ▶ ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom: d. reč, prednášku rečniť, prednášať; d. kázeň kázať ↗ i fraz.; d. stráž strážiť; d. čestnú stráž vzdávať poctu pri slávnostných príležitostiach; d. službu mať, vykonávať; d. prvenstvo, primát byť prvý; d. tempo nezaostávať; d. diétu nejesť isté druhy potravín zo zdravotných dôvodov; d. pôst postiť sa; d. hladovku neprijímať potravu, obyč. na protest; d. smútok a) smútiť (za nebohým) b) nosiť čierny odev na znak smútku (za nebohým); d. niekoho v napätí napínať; d. niečo v evidencii evidovať; d. niekoho, niečo pod dohľadom, pod kontrolou dohliadať, kontrolovať; d. na pamäti pamätať si; poľov. d. stopu (o psoch) stopovať, sledovať (poľovnú zver)
◘ fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; držať groš a) byť sporovlivý b) byť lakomý; hrub. držať hubu/papuľu/zobák mlčať, čušať; hrub. držať hubu a krok mlčať, čušať; nesmieť vyjadriť svoju mienku; držať chrbát niekomu kryť, ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; držať kasu viesť (domáci) rozpočet; držať kázeň niekomu veľmi hrešiť niekoho; držať krok s niekým, s niečím udržiavať si potrebnú úroveň, nezaostávať; držať niekoho, niečo ako vo vatičke/ako za sklom úzkostlivo opatrovať, chrániť; prejavovať prehnanú starostlivosť; držať niekoho ako v železách veľmi pevne; držať niekoho na dištanc al. držať [si] niekoho od tela zachovávať odstup; držať niekoho, niečo na muške sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; držať niekoho, niečo na nohách podopierať, podporovať; (pomáhať) udržiavať na istej úrovni; držať niekoho na posmech zosmiešňovať; držať niekoho na reťazi/na motúze nedať voľnosť niekomu, obmedzovať niekoho; držať niečo na uzde byť zdržanlivý, ovládať sa v prejavoch niečoho; držať niekoho na [pevnej/silnej/mocnej/krátkej] uzde al. držať niekoho nakrátko/v cviku al. zastar. držať niekoho pod feruľou prísne vychovávať; držať niekoho nad vodou pomáhať niekomu obstáť, vydržať; držať niekoho o hlade a smäde nedávať jesť a piť; držať niekoho, niečo pod kľúčom/pod zámkou opatrovať, mať niekoho zamknutého, niečo zamknuté; držať niekoho pod papučou mať v područí, podriaďovať si niekoho (obyč. o mužovi v manželstve); držať niečo pod pokrievkou zatajovať niečo; držať niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; držať niekoho pri zemi nútiť konať reálne; držať niečo v hlave pamätať si; držať niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; držať niekoho v okovách/v železách väzniť; držať niečo v rukách ovládať; držať niečo v sebe nepovedať, neprezradiť, nezdôveriť sa; držať niekoho v šachu ovládať, mať v moci niekoho; držať niekoho za slovo žiadať od niekoho splniť sľub; držať niekomu stranu nadŕžať, byť naklonený niekomu al. prejaviť súhlas s niekým; držať nos hore byť namyslený; držať ochrannú ruku nad niekým, nad niečím ochraňovať niekoho, niečo; držať palce/palec/prsty niekomu želať úspech, dobrý koniec; držať s pánom i furmanom byť falošný, dvojtvárny, byť bezzásadový; držať [si] nervy pokope byť psychicky odolný; nebyť nervózny; držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať slovo; držať všetky nitky v rukách mať vplyv, moc nad niečím, všetko ovládať; držať vysoko hlavu byť pyšný, hrdý; držať žezlo [pevne] v rukách vládnuť, ovládať; niečo niekoho drží v pazúroch ovláda ho, má nad ním moc; niekoho niečo drží pri živote núti ho žiť; niekoho niečo drží za srdce niekto prežíva, preciťuje niečo; [pevne] držať opraty/veslo/uzdu/kormidlo/taktovku [v ruke/v rukách] vládnuť, riadiť, viesť; vedieť držať pero vedieť písať, tvoriť
▷ opak. držiavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 6 ↗ podržať, k 15 ↗ dodržať