Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

podržať -í -ia dok.

1. chvíľu držať: p. niekoho za ruky

2. chvíľu držať v istej (vhodnej) polohe, pridržať: p. niekomu zrkadlo, kabát

3. hovor. stať sa oporou, podporiť: brankár p-l svoje mužstvo

// podržať si

1. (po)nechať si: p. si nájdenú vec

2. zachovať si, udržať si: p. si svoj názor;

nedok. podržiavať si -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podržať ‑í ‑ia dok.; podržať si

držať -ží -žia drž! -žal -žiac -žiaci -žaný -žanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ mať v ruke al. v rukách a nepúšťať: d. knihu, pero, dáždnik; d. dieťa za ruku, v náručí; d. koňa za uzdu; d. skrutku kliešťami; d. si líce, nos; d. niekoho okolo krku objímať ho; d. niekoho za hrdlo, pod hrdlom škrtiť ho; d. prst na spúšti byť pripravený strieľať; bicyklovať sa bez držania nemať ruky na riadidlách; Klobúk som držal medzi kolenami. [Ľ. Ondrejov]; Irina si drží hlavu v dlaniach a plače. [L. Ťažký]; Komisár Samo si napchával fajku, teraz ju držal zaseknutú medzi zubami. [J. Papp]
2. (čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istej polohe: d. telo, chrbát rovno; d. hlavu vztýčenú; d. ruky vystreté, za chrbtom; správne, chybné držanie tela; Hlavu držal nakrivo, akoby ju mal opretú o pravé plece. [V. Mináč]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. (koho, čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istom stave, na istej úrovni: d. dieťa v čistote; d. veci, domácnosť v poriadku; d. niečo v tajnosti; d. si vynikajúcu formu; držať nízko infláciu [Pd 1995]; [Automobil] Škoda si stále drží dominantné postavenie. [Sme 1995]
4. (koho, čo) ▶ neumožňovať pohyb, brániť v ňom; nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: d. niekoho ako rukojemníka, vo väzení; d. žiakov po škole; d. vlak v stanici; dcéru stále drží doma; nikto ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; Celé dva roky som bol na fronte, deväť mesiacov ma držali potom v zajatí. [V. Šikula]; Čo ťa vlastne drží v tom malom meste? [E. Gašparová]; šport. d. loptu, d. puk na hokejke zdržiavať, spomaľovať hru
5. (čo) ▶ mať uložené, uschované; syn. uschovávať, prechovávať: d. zemiaky v pivnici; d. potraviny v komore; d. peniaze v banke; d. knihy na policiach; d. ruky vo vreckách; d. lieky mimo dosahu detí; Z kadí vypustili vodu, ktorú držali pre prípad nepokojov a požiarov. [J. Tallo]; Kvetov je tak veľa, že by ich vo svojej malej izbe nemala kde držať. [K. Lazarová]
6. (čo komu) ▶ chytiť a (pomáhať) udržiavať v danej polohe; syn. pridržiavať: d. niekomu rebrík, stoličku; d. dieťaťu fľašku, hrnček
7. (koho, čo) ▶ niesť istú ťarchu; syn. podopierať: d. bezvládneho; nosníky držia most; klenbu držia štyri stĺpy; Ďuro Vrchár kládol polená zviazané povrieslami, ktoré mali držať hrebeň stohu, aby ho vietor nerozčuchral. [J. Jonáš]; Prepáčte, pán poručík, nohy ma nedržia. [L. Ťažký] nevládzem stáť
8. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo ostávalo v pôvodnom, nezmenenom stave; syn. zadržiavať, udržiavať: pôda dobre drží vlahu; pec dlho drží teplo
9. ▶ zostávať v nezmenenej polohe, v nezmenenom stave a pod.; byť pripevnený, upevnený, spevnený; byť celistvý, súdržný, stabilný, pevný: klinec drží v stene; prilepená podošva drží pevne; farba, omietka dobre drží; cement netvrdne a nedrží; Bol otrhaný ako lipa. Bol vôbec div, že tie handry na ňom ešte držali. [Ľ. Zúbek]; Túto sekeru mi ešte tvoj starý otec zasadzoval, a stále drží. [Vč 1964]
10. (čo) ▶ mať obsadené (obyč. silou, vojensky), okupovať; vopred zaistiť, zabezpečiť, rezervovať: vojaci držia budovu; Sadol si k stolu tak, že ostalo okolo neho dosť miesta, aby mohol držať jedno pre Vlastu. [K. Lazarová]; Držím ti toto miesto i stôl v kancelárii. [P. Karvaš] rezervujem ti zamestnanie, prácu
11. (čo) ▶ mať v držbe al. vo vlastníctve; byť držiteľom al. vlastníkom: d. (si) byt; nelegálne držané zbrane; d. rekord byť jeho nositeľom; Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. [J. Alexy]; Kedysi bohatú rovinu držala grófka. [D. Tatarka]; Dve izby sa nám neoplatí držať. [V. Šikula]; Časť akcií zostala v držaní Fondu národného majetku. [NS 1995]
12. (čo) ▶ venovať sa chovu domácich zvierat; syn. chovať, dochovávať: d. zvieratá; d. kravy, ovce; d. psa, mačku; d. včely; Odkorkovci držali voľakedy dva kone. [R. Jašík]
13. (koho) ▶ znášať výdavky za niekoho; syn. vydržiavať: d. (si) učiteľa, pomocnicu (súkromne) zamestnávať; On, ako syn, a nevesta držia si mať medzi sebou. [D. Tatarka]
14. (koho, čo za čo) ▶ zaujímať postoj k niekomu, niečomu, zmýšľať o niekom, o niečom istým spôsobom; syn. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna; doteraz som ho držal za priateľa, ale ma sklamal; d. si niečo za povinnosť; Nemusíš na každej porade dokazovať opak len preto, aby ťa svet držal za múdreho. [Ľ. Smrčok]
15. (čo) ▶ plniť niečo sľúbené, dohodnuté a pod.; syn. dodržiavať: vie d. dané slovo; d. dohodnutú líniu postupu; Tento termín investor ešte stále drží, zmluvne ho má zabezpečený. [Vč 1964]
16. zastaráv. (na čo) ▶ dávať si záležať na niečom, venovať starostlivosť niečomu; dbať na niečo; zachovávať niečo: d. na poriadok; d. na oblečenie, na pekné šaty; d. na staré zvyky; Starší tomu sväte verili, mladších učil Hurban, aby nedržali na podobné povery. [A. Lacková-Zora]
17. (koho, čo) ▶ byť zaujatý, uchvátený niečím; robiť niečo s veľkým zaujatím: drží ho hudba, šport; Keď práca nedrží človeka, nedá sa hovoriť o disciplíne a poriadku. [V. Mináč]; Som zvedavá, dokedy ťa to [cvičenie] bude držať. [V. Šikula]
18. (s kým) ▶ prejavovať náklonnosť niekomu, mať sympatie k niekomu; byť na strane niekoho; syn. nadŕžať: d. so štrajkujúcimi; žiaci držia s učiteľom; d. spolu, pokope podporovať sa, byť vzájomní, jednotní; Drží s tými, ktorí sú moji nepriatelia. [J. Barč-Ivan]; Keď bol ešte mladý, držal s mamou, chápal jej náreky. [M. Krno]; Z poddôstojníkov nikoho poslať nemôžem, lebo držia s mužstvom. [R. Jašík]
19. hovor. (na koho) ▶ prechovávať náklonnosť, sympatie k niekomu; dať na niekoho; lipnúť na niekom: drží na staršieho brata; Lebo tá prenáramne drží na farára. [K. Lazarová]; Vždy som na vás držal, pani Madlén. [V. F. Šikula]
20. (koho, čo) ▶ dodávať silu, oduševnenie a pod.; udržiavať; posilňovať: drží ho pevná viera v dobro; Čo ich držalo všetkých, bol krásny cieľ a veľká idea. [A. Lacková-Zora]; Práve myšlienka naň ma v najťažších chvíľach držala pri živote. [K. Jarunková]; Vedomie, že je lepší ako Pajer, to bolo jediné, čo ho držalo. [R. Jašík]
21. iba v 3. os. sg. a pl. hovor. (koho, čo) ▶ nadobudnúť nad niekým moc; ovládnuť, premôcť, zmocniť sa niekoho (o telesných al. duševných stavoch): drží ho kašeľ; drží ju zlosť, zlá nálada; V bolestiach, čo matku držali posledné tri dni, stratila zvyšok ľudskej podoby. [R. Jašík]; Aby ho zrádnik pochytil, aby ho mrcha nemoc držala. [Ľ. Smrčok] kliatba, želanie niečoho zlého
22. (čo; koho v čom; koho, čo pod čím) ▶ ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom: d. reč, prednášku rečniť, prednášať; d. kázeň kázaťi fraz.; d. stráž strážiť; d. čestnú stráž vzdávať poctu pri slávnostných príležitostiach; d. službu mať, vykonávať; d. prvenstvo, primát byť prvý; d. tempo nezaostávať; d. diétu nejesť isté druhy potravín zo zdravotných dôvodov; d. pôst postiť sa; d. hladovku neprijímať potravu, obyč. na protest; d. smútok a) smútiť (za nebohým) b) nosiť čierny odev na znak smútku (za nebohým); d. niekoho v napätí napínať; d. niečo v evidencii evidovať; d. niekoho, niečo pod dohľadom, pod kontrolou dohliadať, kontrolovať; d. na pamäti pamätať si; poľov. d. stopu (o psoch) stopovať, sledovať (poľovnú zver)
fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; držať groš a) byť sporovlivý b) byť lakomý; hrub. držať hubu/papuľu/zobák mlčať, čušať; hrub. držať hubu a krok mlčať, čušať; nesmieť vyjadriť svoju mienku; držať chrbát niekomu kryť, ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; držať kasu viesť (domáci) rozpočet; držať kázeň niekomu veľmi hrešiť niekoho; držať krok s niekým, s niečím udržiavať si potrebnú úroveň, nezaostávať; držať niekoho, niečo ako vo vatičke/ako za sklom úzkostlivo opatrovať, chrániť; prejavovať prehnanú starostlivosť; držať niekoho ako v železách veľmi pevne; držať niekoho na dištanc al. držať [si] niekoho od tela zachovávať odstup; držať niekoho, niečo na muške sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; držať niekoho, niečo na nohách podopierať, podporovať; (pomáhať) udržiavať na istej úrovni; držať niekoho na posmech zosmiešňovať; držať niekoho na reťazi/na motúze nedať voľnosť niekomu, obmedzovať niekoho; držať niečo na uzde byť zdržanlivý, ovládať sa v prejavoch niečoho; držať niekoho na [pevnej/silnej/mocnej/krátkej] uzde al. držať niekoho nakrátko/v cviku al. zastar. držať niekoho pod feruľou prísne vychovávať; držať niekoho nad vodou pomáhať niekomu obstáť, vydržať; držať niekoho o hlade a smäde nedávať jesť a piť; držať niekoho, niečo pod kľúčom/pod zámkou opatrovať, mať niekoho zamknutého, niečo zamknuté; držať niekoho pod papučou mať v područí, podriaďovať si niekoho (obyč. o mužovi v manželstve); držať niečo pod pokrievkou zatajovať niečo; držať niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; držať niekoho pri zemi nútiť konať reálne; držať niečo v hlave pamätať si; držať niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; držať niekoho v okovách/v železách väzniť; držať niečo v rukách ovládať; držať niečo v sebe nepovedať, neprezradiť, nezdôveriť sa; držať niekoho v šachu ovládať, mať v moci niekoho; držať niekoho za slovo žiadať od niekoho splniť sľub; držať niekomu stranu nadŕžať, byť naklonený niekomu al. prejaviť súhlas s niekým; držať nos hore byť namyslený; držať ochrannú ruku nad niekým, nad niečím ochraňovať niekoho, niečo; držať palce/palec/prsty niekomu želať úspech, dobrý koniec; držať s pánom i furmanom byť falošný, dvojtvárny, byť bezzásadový; držať [si] nervy pokope byť psychicky odolný; nebyť nervózny; držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať slovo; držať všetky nitky v rukách mať vplyv, moc nad niečím, všetko ovládať; držať vysoko hlavu byť pyšný, hrdý; držať žezlo [pevne] v rukách vládnuť, ovládať; niečo niekoho drží v pazúroch ovláda ho, má nad ním moc; niekoho niečo drží pri živote núti ho žiť; niekoho niečo drží za srdce niekto prežíva, preciťuje niečo; [pevne] držať opraty/veslo/uzdu/kormidlo/taktovku [v ruke/v rukách] vládnuť, riadiť, viesť; vedieť držať pero vedieť písať, tvoriť
opak. držiavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 6podržať, k 15dodržať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať sipodržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať sizachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


podržať si p. nechať si


podržať 1. p. zadržať 1 2. p. pomôcť 1 3. p. zachovať 1


pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť1


prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si


zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podržať sa, -í, -ia dok. trochu sa zdržať: Pri Tatarkovi sa treba pozdržať dlhšie. (A. Mat.)


podržať (si), -ží, -žia dok.

1. (čo, koho) chvíľu držať v istej polohe, na istom mieste: p. kabát, kabelku; Sluha podržal päták v ruke. (Taj.) Podrží im popod nos chlp jarabatých bŕk. (Ráz.) Podržali ústa otvorené, vydychovali horúcu paru. (Ondr.) Podržal si dobrú chvíľu končeky jej prstov. (Tat.)

2. (čo, koho) ponechať (si), nechať (si); zadržať: Prosí otec syna a dediča svojho, aby podržal starootcovský dom. (Vaj.) Otec ho podrží na dva dni drevo rúbať. (Al.)

3. (čo) zachovať, udržať (si): p. si prvenstvo; Hlas podržal si sviežosť. (Jaš.) Hosť totiž podržal vážnu, zamyslenú tvárnosť. (Kuk.);

nedok. k 2, 3 podržiavať (si), -a, -ajú i podržovať (si), -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

podržať dokonavé sloveso
(ja) podržím VKdsa+; (ty) podržíš VKdsb+; (on, ona, ono) podrží VKdsc+; (my) podržíme VKdpa+; (vy) podržíte VKdpb+; (oni, ony) podržia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) podržal VLdsam+; (ona) podržala VLdsaf+; (ono) podržalo VLdsan+; (oni, ony) podržali VLdpah+;
(ty) podrž! VMdsb+; (my) podržme! VMdpa+; (vy) podržte! VMdpb+;
(nejako) podržiac VHd+;
podržať podržať

Zvukové nahrávky niektorých slov

podržať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor