podvrátiť, -i, -ia dok. (čo)
1. vyvrátiť, zvrátiť, zvrhnúť, zničiť: Čo svet podvrátiš, čerta neobrátiš. (Sládk.) Podvrátim stolicu kráľovstva pohanského. (Fig.)
2. ukázať nepravdu, nesprávnosť niečoho, dokázať opak niečoho; vyvrátiť: p. výrok, názor, mienku, tézu niekoho, p. dôvody, tvrdenie niekoho; Podvrátil mnohé o ňom kolujúce domnienky. (Vans.) U nového škôldozorcu ste zapísaný ako pansláv, čo mu ja podvrátiť neviem. (Taj.)
3. zried. trocha nahnúť, prehnúť dozadu: (Pazúr) podvrátil hlavu ležiacej. (Švant.)
4. zried. odvrátiť: Šťastný, kto úklady zmyselnosti podvrátiť vie silou cnosti. (Sládk.) Mohol podvrátiť Kováčovo šialené odhodlanie (Jil.) prekaziť;
nedok. podvracať, -ia, -ajú;
opak. podvraciavať, -a, -ajú