hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.
1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom
● h. rozumom rozmýšľať; h. perom písať (články do novín al. beletriu);
2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)
3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.); pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;
opak. hýbavať, -a, -ajú;
dok. pohýbať, pohnúť
|| hýbať sa
1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)
2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)
3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.); pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);
dok. pohýbať sa, pohnúť sa
pohnúť, -hne, -hnú, -hol (nár. i pohnul), -hnutý dok.
1. (čím, kým, zried. i čo) urobiť pohyb, malým pohybom zmeniť polohu niečoho, hnúť: p. hlavou, nohou, rukou, prstom; p. páku (pákou); p. kameňom, vozom; tou skriňou ani nepohneš je ťažká; Jazyk (je) nedvižný, zle ho je pohnúť. (Tim.); pren.: Brna bol chlapisko, že by horou pohol (Kuk.) silný, mocný. Pohol som dejinami (Karv.) spôsobil som dejinný zvrat; p. peniaze (Tim.) začal ich míňať
● pohli rozumom začali rozmýšľať, myslieť; ani prstom nepohol nič neurobil; ani brvou, ani okom nepohol nedal najavo svoje city, pocity; hovor. expr. Pohni kostrou! a) Pohni sa, rozhýb sa!; b) Poponáhľaj sa!
2. (koho, čo, kým, čím) zapôsobiť na niekoho, dojať niekoho: p. niekoho plačom, nárekom, slzami, prosbami; Pohlo ním svedomie. (Jil.) Včerajšia udalosť pohla mysľou smutného Petra. (Rys.)
● hovor. to ma, to mnou nepohne a) to ma nedojme; b) to mi je jedno;
3. (koho so spoj. aby al. s neurč. i k čomu) prinútiť, priviesť niekoho k niečomu, byť pre niekoho pohnútkou k niečomu: Dala sa s nimi do súťaženia a tak ich pohla zvyšovať výkon. (Fr. Kráľ) Čo ma to len pohlo, aby som urobil prvý krok? (Letz) Pri čítaní knihy smutného človeka pohlo k smiechu. (Fel.)
4. (čo i bezpredm.) uviesť do pohybu, do činnosti: p. stroje, turbíny;
5. expr. prinútiť k rýchlejšiemu pohybu, k rýchlejšiemu chodu: ale ťa (že ťa) pohnem, tak ho pohnem;
6. v rozk. poponáhľaj(te) sa! ponáhľaj(te) sa!: Vojsko na doline! Chytro pohni! (Pláv.) Pohnite, Jožko, dám vám vína na utorok. (Taj.)
7. hovor. dať sa do pohybu, hnúť sa: Z domu pohnul starký zavčas. (Pláv.);
nedok. pohýnať
|| pohnúť sa
1. hnúť sa, urobiť pohyb na mieste: lístie sa pohlo; Dieťa v plachte sa pohlo. (Kuk.) Neopovážil sa ani pohnúť. (Jégé) Idem k Črpákovi, chorý je, ani sa nepohne. (Tim.); pren. Pohla sa v ňom žlč (Urb.) nahneval sa, nazlostil sa. Nikto nevedel, čo sa v materi pohlo (Taj.) čo na ňu zapôsobilo.
● Bez vetra sa ani list nepohne (prísl.) nič sa nedeje bez príčiny (najmä o klebetách); nech sa mu (ani) vlas na hlave nepohne nech sa mu nič nestane; srdce sa mu pohlo pocítil súcit; svedomie sa mu pohlo pocítil výčitky svedomia;
2. dostal sa do chodu, do činnosti (napr. rozkrútiť sa, rozbúchať sa ap.): stroje sa pohli, motor sa pohol, mlyn sa pohol; pren. práca sa pohla rozprúdila sa; V obci sa bez neho nič nepohne (Vaj.) nič sa nedeje.
3. dať sa do pohybu, hnúť sa z miesta, vykročiť, vybrať sa: voz sa pohol, vlak sa pohol, auto sa pohlo; front sa pohol; zástup sa pohol; prvomájový sprievod sa pohol; lavína sa pohla, ľady sa pohli; Po polnoci pohli sa obe rodiny do Štiavnice. (Zúb.) Štefan s Jančušom sa pohli k agátovej húšťave. (Min.) Pohli sa uzučkou prťou. (Pláv.); pren. Povesť sa pohla po celom kraji (Ráz.) začala sa šíriť.
4. expr. (odkiaľ) odísť, vzdialiť sa: Ženy sa od tých kvetov nepohli. (Jes-á) Luka je slepý a z preddomia sa málokedy pohne. (Kuk.)
● kraj. p. sa z rozumu zblázniť sa, prísť o rozum: dievčička, čo sa z rozumu pohla (Tim.);
nedok. pohýnať sa