pohodlný príd.
1. poskytujúci pohodlie: p. byt, p-é zariadenie, p-é fotely; p. vlak, p-é cestovanie; p. život;
2. ktorý netlačí, netiesni, dostatočne voľný: p-é topánky, p-é šaty, p. kabát;
3. majúci rád pohodlie; ťažkopádny, lenivý: p. človek, p. kocúr;
4. ľahký, príjemný, nie namáhavý: p-á práca; p-á cesta;
5. ľahostajný: mať k niečomu p. postoj;
pohodlne, star. i pohodlno prísl.: žiť, bývať p., roztiahnuť sa, rozložiť sa, sedieť, stáť p., p. sa o niečo opierať; kabát je ušitý p.; konzerva sa dá otvoriť celkom p.;
pohodlnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho, niečoho pohodlného