pohybovať nedok.
1. robiť pohyby, hýbať: p. nohami, perami
2. meniť polohu niečoho: vietor p-je lístím
3. uvádzať do pohybu, do činnosti: mlyn p-lo vodné koleso
// pohybovať sa
1. meniť svoju polohu, miesto: rýchlo sa p.; po ceste sa p-jú autá
2. žiť, účinkovať v istom prostredí: p. sa medzi ľuďmi; s istotou sa p. v spoločnosti
3. kolísať v istom rozpätí: teplota sa p-la okolo nuly
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukou • pohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonou • mihať (rýchlo): mihá bičom • expr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
pohybovať p. hýbať
pohybovať sa 1. p. hýbať sa 1 2. p. kolísať 3
pohybovať, -uje, -ujú nedok. (čím) robiť pohyby, hýbať: p. rukou, nohou, hlavou; p. ústami, perami; oblôčik vetríkom pohybovaný (Jégé); pren. Ty pohybuješ vôľou národa (Hviezd.) vládneš. (Richtár) pohyboval peniazmi, videl, kde môže zvýšiť úrok (Min.) robil finančné manipulácie.
|| pohybovať sa
1. hýbať sa na mieste: pohybujúce sa nozdry (Jégé); Jej pery sa pohybovali. (Jes.)
2. meniť miesto; ísť, chodiť: Zem sa pohybuje okolo Slnka; Na ceste vidno sa pohybovať dlhý voz. (Kal.); voľne, s istotou, pružne sa p.; p. sa ťarbavo, nemotorne, neobratne; pren. Reč sa pohybovala v oblasti zdvorilostných fráz (Letz) hovorilo sa vo frázach.
● p. sa v zakliatom kruhu byť v položení, z ktorého sa nemožno dostať;
3. (kde) zdržiavať sa niekde; často niekam, medzi niekoho chodiť, s niekým sa často stýkať: p. sa na čerstvom vzduchu; p. sa medzi masami; Diana sa pohybovala v duševne vytríbených spoločnostiach. (Jégé) Som z Vranova a pohybujem sa medzi okolitým ľudom. (Urb.)
4. kolísať v určitom rozpätí (napr. miery, času ap.): denný prírastok ošípaných sa pohybuje od 15 do 20 Dg; Sú to ľudia, ktorých vek sa pohybuje medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. (Heč.)
viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej