pojednávanie -ia s. práv. konanie pred súdom: verejné p.; odročiť p.
pojednávanie -nia -ní s.
pojednávanie p. súd 1
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
pojednávanie, -ia str.
1. práv. konanie pred súdom za účasti sudcov, stránok, svedkov a znalcov: ústne, súdne, hlavné, verejné p.; viesť, odročiť p.;
2. kniž. zastar. rokovanie, debata, diskusia: pojednávanie hlučného konventu (Škult.)
rokovanie, -ia str.
1. výmena názorov, mienok, oficiálne rozhovory týkajúce sa rozličných záležitostí, porada, zasadanie: prípravné, diplomatické, úradné, verejné r.; mierové r. o mieri; program r-ia; predmet r-ia; zúčastniť sa na r-í, prerušiť, odročiť r.; viesť r.;
2. práv. používa sa niekedy nevhodne namiesto pojednávanie: hlavné r., správ. hlavné pojednávanie (na súde)
pojednávanie s. práv. riešenie sporu pred súdom, súdne konanie: Šľi zme na pojednáváňá (Krásna Hôrka TRS); Tí sa súďia pre majetki, už maľi prvé pojennávaňie (Návojovce TOP); Ftedi bulo pojednavaňe (Zlatá Baňa PRE)
pojednávanie [-í] s práv pokonávanie, prerokúvanie pred súdom: osoby wsseczky zwrchu gmenowane byly su pry tom pogednawany (TRSTÍN 1594); pertractatio: porownáwani, pogednáwani (KS 1763)