pokladať, -á, -ajú nedok. (koho, čo za koho, za čo) hodnotiť, oceňovať, posudzovať ako niekoho, ako niečo, ako nejakého, považovať: pokladajú ho za čudáka, pokladal ho za kamaráta, za priateľa, pokladajú ho za vzorného pracovníka; Pokladal Mateja za pekného vtáčka. (Kuk.); p. (niečo) za isté, za samozrejmé, za správne, za potrebné ap.; pokladá vec za vybavenú; p. niečo za urážku, za neslušnosť, za krivdu ap.; Pokladal za vec cti vytrvať tu. (Zúb.); p. si za povinnosť (za česť) niečo urobiť; p. si niečo za šťastie;
opak. pokladávať, -a, -ajú
|| pokladať sa (za koho, za čo) sám sa hodnotiť, oceňovať, posudzovať vzhľadom na niečo; považovať sa: pokladať sa za šťastného; Ja som sa nikdy nepokladala za Nemku. (Bedn.) Nuž pokladali sme sa za rodinu. (Kuk.)