pokrok, -u m.
1. napredovanie, vývin k lepšiemu, dokonalejšiemu stavu: hospodársky, technický p., p. vedy, urobiť, javiť p.; Mesačné kúpanie bol pokrok, zavedený grófkou Brigitou. (Jégé) Pozoruje u školských detí potešiteľný pokrok v maďarskej reči. (Šolt.)
2. všeobecná kultúrna úroveň, kultúra založená na materialistickom svetonáhľade: šíriť p., bojovať za p.;
pokrokový príd.
1. používajúci al. opierajúci sa o najmodernejšie technické al. ideové prostriedky: p-á agrotechnika, p-é pracovné metódy;
2. revolučný, založený na materialistickom svetonáhľade, uznávajúci, prijímajúci pokrok: p-á veda, p-é sily, myšlienky; p. človek; Práve tak odžila sa v naše najnovšie pokrokové časy i takzvaná národnosť. (Vaj.) Sú proti pokrokovému kňazovi. (Heč.);
pokrokovo/-e prísl.: p. zmýšľať, písať;
pokrokovosť, -ti ž.