Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pol neskl. čísl. zákl. zlom. polovica, polovička: p. pecňa chleba; p. vagóna uhlia; p. roka; je p. deviatej; o p. roka; p. druha hodiny jeden a pol; p. treťa metra dva a pol

● nepovedať ani p. slova nič; počúvať na p. ucha nesústredene; hovoriť na p. úst a) nedbanlivo b) neochotne; čistota p. života (porekadlo)

pól -u m.

1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: severný, južný p.

2. fyz. miesto sústredenia magnetických, elektr. síl telesa

3. elektrotech. vstup al. výstup elektr. prúdu: kladný, záporný p.

● byť, stáť na opačnom p-e mať krajne odlišné stanovisko;

pólový¹ príd.;

polárny príd. k 1: geogr. p. kruh rovnobežka na 66. st. 30. min.; p-a noc (za polárnym kruhom) obdobie, počas kt. Slnko zostáva viac ako 24 hod. pod horizontom

dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom dva a pol: d. vyššia hodnota; d. menšia osevná plocha ako vlani; do tohto suda sa zmestí d. viac vody; od začiatku roku stúpol počet návštevníkov d.

jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom jeden a pol: úmrtnosť stúpla j.; zisk spoločnosti sa zvýšil j.; elektrický motor s j. vyšším výkonom; náklady na výrobu vzrástli jeden a pol ráz

osemapolkrát, osem a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 8 1/2, osem a pol: auto prešlo okruh presne o.; za desať rokov stúpla cena autobusov viac ako o.

päťapolkrát, päť a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5 1/2, päť a pol: p. dlhšia turistická trasa; územie je p. väčšie ako Slovensko; počet zákazníkov využívajúcich mobilné dátové služby vzrástol v priebehu roka p.; susedná obec je rozlohou päť a pol ráz menšia ako naša

pól -u m. ‹g›

1. geogr. priesečník zemskej osi s povrchom zemegule: severný, južný p.; p. mrazu, zimy miesto s najnižšou teplotou na zemskom povrchu; geofyz. geomagnetický p. priesečník osi geomagnetického dipólu s povrchom Zeme; astron. svetový p. priesečník svetovej osi so svetovou guľou; p. ekliptiky bod na oblohe, ktorého astronomická šírka je 90°

● stáť na opačnom p-e mať protichodné názory

2. mat. začiatok polárnych súradníc, dôležitý bod na orientovanej krivke al. ploche

3. fyz. magnetický p. miesto, na ktorom je sústredené magnetické množstvo; eltech. koniec vývodu elektrického zdroja; kladný, záporný p. časť magnetického obvodu indukčných strojov;

pólový¹ príd.: astron. p-á vzdialenosť vzdialenosť hviezdy od pólu, t. j. doplnok deklinácie do 90°; biol. p-é teliesko polárne teliesko, pólocyt; eltech. p. nadstavec, p-á spojka týkajúca sa pólu v elektrickom stroji

pol

I. čísl. neskl.

1. polovica, polovička (pomenovanie meraného predmetu je v 2. p., keď celý výraz má platnosť nominatívu alebo akuzatívu; inak je v tom páde, ktorý vyžaduje väzba): p. chleba, jablka, p. domu, p. dediny, p. mesta, p. sveta, p. cesty; p. hodiny, p. dňa, týždňa, mesiaca; p. roka, p. storočia, p. života; p. kila (mäsa); p. triedy polovica žiakov v triede; Za pol hodiny zjedná pol dolára na hodvábe. (Jes.) Čistota pol života (zdravia). (úsl.); za pol ceny (Tim.); V pol otázke už ochotne odpovedá. (Taj.) Vzal na pol voza suchého raždia. (Hruš.) Prisadol na pol stoličky. (Jes.) Vonku je už do pol kolien snehu. (Bedn.)

● hovor. počúvať, vypočuť niekoho, niečo na pol ucha bez záujmu, nedbalo; odpovedať iba na pol úst (Laz.) ledabolo, nedbalo; odvrknúť niekomu z pol pleca (Jes.) ledabolo, neochotne, nevrlo; ani pol slova! mlč!; Katrena len tak pol okom mihla po nás (Fig.) krátko, rýchlo, letmo.

2. v spojení s radovými číslovkami (ktoré majú nesklonnú mennú podobu druha, treťa, štvrta atď.) vyjadruje počet jednotiek označený radovou číslovkou zmenšený o polovinu jednotky: pol druha = 1 1/2, pol treťa dva a pol; To bolo vedno vyše pol druha metrického centa. (Hruš.) Po pol treťa hodinovej chôdzi ledva som sa vtisol do fary. (Tat.) Od peňazí ešte vše platia pol piata (Taj.) štyri a pol percenta; pri udávaní času: o pol dvanástej, o pol jednej; Okolo pol štvrtej Samko vstal. (Taj.) Kúrime tu obyčajne ráno o pol šiestej. (Sev.)

II. prísl. zried. napolo, napoly, polo: Spí si večným snom devica pol plačúca, pol smejúca. (Horal)

pól, -u 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os, točňa: zemský p.; geogr. severný, južný p.; pren.: Gabica stála vždy na protivnom póle mojich tvrdení (Jégé) mala opačný postoj. My sme ľudia z dvoch spoločenských pólov (Bod.) tried.

2. miesto, na ktorom sa sústreďuje účinok magnetických al. elektrických síl telesa: fyz. magnetický p.;

3. el. tech. koncová svorka elektrického zdroja: kladný, záporný p.;

4. geom. druh základného bodu pri grafickom riešení úloh: p. priamky, kružnice;

pólový príd.: p-á os zemegule; p-é nástavce elektromotorov

tretí, -ia, -ie čísl. rad.

1. majúci v poradí číslo tri, nasledujúci za druhým: t. raz, na t. deň, t-ia trieda, t-ie číslo (časopisu), narodilo sa mu t-ie dieťa, t. stupeň, každé t-ie slovo; hovor. o t-ej údaj času, hodiny; t. sused bývajúci v treťom dome; Richard Tretí, Napoleon Tretí mená panovníkov; Tretia internacionála medzinárodné združenie komunistických strán a organizácií celého sveta (rozpustená r. 1943), Komunistická internacionála; Tretia ríša hitlerovské Nemecko; hosp. t. typ (JRD); t-ia osoba a) práv. ktorá nie je nositeľom daného právneho vzťahu, ktorá nie je účastníkom právneho úkonu (zmluvy); b) gram. ten, o kom sa hovorí, osoba nezúčastnená na rozhovore; gram. t. stupeň superlatív, t. pád datív; mat. t-ia mocnina, odmocnina, umocniť, povýšiť na t-iu; tretieho (marca) tretí deň v mesiaci (marci); po tretie označuje tretí bod. tretí odsek (prednášky, programu); druhý-tretí, tretí-štvrtý druhý alebo tretí, tretí alebo štvrtý; niektorý

● chodiť do t-ieho chotára zháňať niečo v ďalekom okolí; počuť niekoho al. niečo až do tretích susedov ďalej, ako treba; Poženie (hnal by) za grajciar voš na tretiu dedinu (úsl.) o veľkom lakomcovi.

2. iný. ďalší (obyč. v spojení jeden ..., druhý ..., tretí ...): Jedna že má peniaze. druhá troje detí, tretia že pije. (Taj)

● z t-ej ruky nie z prameňa, ale od iného: Preberá svoje múdrosti z tretej a štvrtej ruky. (A. Mat.);

pol treťa zlomkový vyraz dva (dve) a pol: pol treťa tisíca (Bedn.) 2500

(jedno) pólo; (bez) póla; (k) pólu; (vidím) pólo; (hej) pólo!; (o) póle; (s) pólom;

(dve) póla; (bez) pól; (k) pólam; (vidím) póla; (hej) póla!; (o) pólach; (s) pólami;

(jeden) pól; (bez) pólu; (k) pólu; (vidím) pól; (hej) pól!; (o) póle; (s) pólom;

(štyri) póly; (bez) pólov; (k) pólom; (vidím) póly; (hej) póly!; (o) póloch; (s) pólmi;