Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

antropológia -ie ž. veda o človeku z hľadiska fyzického, historického, sociálneho, kultúrneho, filozofického, teologického a i.;

antropológ -a mn. -ovia m. odborník v antropológii;

antropologička -y -čiek ž.;

antropologický príd.


apolitický príd. nevšímavý, ľahostajný k politike: a-á veda, a-é umenie;

apoliticky prísl.;

apolitickosť -i ž.


apologetika -y ž.

1. obhajoba idey, myšlienky, učenia ap.

2. odbor teológie dokazujúci vierohodnosť právd zjavených Bohom;

apologetický príd.: a. spis

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

antropológia ‑ie ž.; antropológ ‑a mn. ‑ovia m.; antropologička ‑y ‑čiek ž.; antropologický
apolitický; apoliticky prísl.; apolitickosť ‑i ž.
apologetika ‑y ž.; apologetický; apologeticky prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

adipol -u m. ‹l› chem. a-y estery vyšších alkoholov a kyseliny adipovej, ktoré sa používajú ako zmäkčovadlá niektorých plastických látok (PVC a i.)


aeropolygonizácia -ie ž. ‹g› geod. priestorová triangulácia v snímkovom rade


akropola -y, akropolis neskl. ž. ‹g› hist., archeol.

1. opevnené návršie starogréc. miest s posvätným okrskom, vladárskym palácom a pod.; A. takéto centrum s význačnými budovami v Aténach

2. ústredná časť pravekých a včasnostredovekých hradísk;

akropolský príd.


alopolyploidia -ie ž. ‹g› genet. polyploidia vznikajúca rozmnožením neidentických chromozómových súprav v bunkovom jadre


antimonopolný príd. ‹g› namierený proti monopolom, proti nadvláde monopolov v ekonomickej štruktúre, protimonopolný: a. zákon, a-é opatrenie; a. úrad pre podporu hospodárskej súťaže a ochranu proti jej nedovolenému obmedzovaniu, protimonopolný úrad


antipól -u m. ‹g› kniž.

1. opačný pól

2. protiklad

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akropola p. hrad


antipól p. protipól 1


apolitický p. nepolitický


hrad opevnené sídlo panovníkov al. šľachticov v stredoveku umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: hrad Beckov, zrúcaniny hraduzámok (má funkciu obytného objektu, rodinného sídla): poľovnícky zámok, zámok Červený kameňzastar. akropola (vyššie položený hrad)


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


nepolitický ktorý nemá politický charakter, cieľ; ktorý je nevšímavý k politike (op. politický) • publ. apolitický: nepolitické, apolitické heslá; apolitický spoloknezávislýslobodomyseľný: (politicky) nezávislý denník; nepolitické, slobodomyseľné názory


opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnostikontrastpren.: protipólantipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otcazastar. zried. protiva

p. aj kontrast


protipól 1. opačný pól • antipól

2. p. kontrast

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akropola, -y, -pol ž. najvyššie položená časť starogréckych miest;

pren. vyššie položený hrad;

hist. Akropola (Akropolis) akropola v Aténach


antropolatria, -ie ž. zbožňovanie človeka


antropológia, -ie ž. náuka o človeku, najmä z historického hľadiska;

antropologický príd.: a. výskum;

antropológ, -a, mn. č. -ovia m. odborník v antropológii


antropologizmus, -mu m. filozofický názor ponímajúci človeka ako prevažne biologickú bytosť mimo súvislosti s konkrétnymi historickými spoločenskými vzťahmi


apolitický príd. nezaoberajúci sa politikou, ľahostajný k politike, nepolitický: a-á literatúra, a-é umenie;

apoliticky prísl.;

apolitickosť i apolitičnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

antropológia podstatné meno, ženský rod

(jedna) antropológia; (bez) antropológie; (k) antropológii; (vidím) antropológiu; (o) antropológii; (s) antropológiou;

(štyri) antropológie; (bez) antropológií; (k) antropológiám; (vidím) antropológie; (o) antropológiách; (s) antropológiami;


antropológia podstatné meno, ženský rod

(jedna) antropológia; (bez) antropológie; (k) antropológii; (vidím) antropológiu; (o) antropológii; (s) antropológiou;

(tri) antropológie; (bez) antropológií; (k) antropológiám; (vidím) antropológie; (o) antropológiách; (s) antropológiami;


antropologický prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) antropologický; (bez) antropologického; (k) antropologickému; (vidím) antropologického; (o) antropologickom; (s) antropologickým;

(dvaja) antropologickí; (bez) antropologických; (k) antropologickým; (vidím) antropologických; (o) antropologických; (s) antropologickými;


mužský rod, neživotné

(jeden) antropologický; (bez) antropologického; (k) antropologickému; (vidím) antropologický; (o) antropologickom; (s) antropologickým;

(tri) antropologické; (bez) antropologických; (k) antropologickým; (vidím) antropologické; (o) antropologických; (s) antropologickými;


ženský rod

(jedna) antropologická; (bez) antropologickej; (k) antropologickej; (vidím) antropologickú; (o) antropologickej; (s) antropologickou;

(tri) antropologické; (bez) antropologických; (k) antropologickým; (vidím) antropologické; (o) antropologických; (s) antropologickými;


stredný rod

(jedno) antropologické; (bez) antropologického; (k) antropologickému; (vidím) antropologické; (o) antropologickom; (s) antropologickým;

(tri) antropologické; (bez) antropologických; (k) antropologickým; (vidím) antropologické; (o) antropologických; (s) antropologickými;


antropologička podstatné meno, ženský rod

(jedna) antropologička; (bez) antropologičky; (k) antropologičke; (vidím) antropologičku; (o) antropologičke; (s) antropologičkou;

(dve) antropologičky; (bez) antropologičiek; (k) antropologičkám; (vidím) antropologičky; (o) antropologičkách; (s) antropologičkami;


antropológ podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) antropológ; (bez) antropológa; (k) antropológovi; (vidím) antropológa; (o) antropológovi; (s) antropológom;

(štyria) antropológovia; (bez) antropológov; (k) antropológom; (vidím) antropológov; (o) antropológoch; (s) antropológmi;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozplápolať sa dk rozhorieť sa, rozplameniť sa: magis inflammare: rozplapolati se pd 18. st;
-ávať sa ndk: magis inflammari per flammas: rozplapoláwati se pd 18. st


rozpoliť sa [-pú-] dk rozdeliť sa na dvoje, rozpoltiť sa: ten zagiste obdržel pole ze mzdy neprawosty a obesiw se, rozpule se na dwe a wilila se wssecka strewa geho le 1730


splápolať dk v čom prudko zahorieť, oduševniť sa, rozohniť sa k niečomu: (sv. Augustín) tak pozbuden bjl a splapolal w lasky boskeg, že se nazdáwal, že dauffaňym očekawaneho blahoslawenstwy predchádzagici ssmak w sobe cýti pp 1734


spola, spole prísl spolovice, čiastočne, napoly: ona sama powynna bude gyne robotnyky drzeti, krome zie on (syn jej) ma spole sprawiti žilina 1565; bo yescze nyesprawily, spola wozy maya rozebrane hertník 1565; sem predal juncza, ale to spola hladanost nassa bola prievidza 1723


spolčenie [-ie, -í] s
1. spojenie, zjednotenie; spoločenstvo: gakj gest spolek sprawedlnosty s neprawosty a gake spolčenj kostela božjho z modlamy wo 1670; pro sporadany (mlynárov), stowarisseny a spolčeny gegich te giste artykule gim gsu k widany dopusstene ca 1698; a gake zrownany Krista s Belialem a gake spolčeny chramu božjho s modlarny le 1730; gako techdy može se stati, aby Maria, Matka boska, pripogila se k temu spolcenu, k teg čelatce ms 1758
2. splynutie, spojenie, zlúčenie: magjce spolecznú zmluwu stranj spolčzenj negprwé gruntu nebosstjka Gyrika Chluda gmenowaných syruot otcze a spolčzenj statku tež wsseliyakého pohnutého Adama Trizny martin 1604; jednim on jeszt nye prék zmésányá obitzajov, alye prék szpoltsenyá oszobi mca 1750; swatost stawu manželskeho jest spolčeni ženi a muže duchowne w jedno tělo skrze slowá pw 1752


spolčený príd
1. kt. tvorí celok, jednotu, súvisí s niečím, spojený: Aron s Moyžessem pred faraonem mocu Bozsku prut swůg premenili na hada; kdo mudre powý, že w tym hade drewo spolčene zustalo? čs 1754; gako ty dwa cherubinowe wždy spolu staly a kridla spolčene melj cs 18. st
2. spojený, zjednotený: tito, jináčki aj v počťe malí, roztrásli, zbili a zňivečili zcela nás koňec uložili v panujícéj spolčenéj našéj družine br 1785; takže dwa budu gedno telo nie wedle počtu, ale podle ducha a umislu, že budu gednomiselnj a lasku spolčenj cs 18. st
3. zlúčený, zblížený: hlawe lidskeg spolčená gest duša pw 1752; o, gak srdečňe sobe žádám, aby prach mug s wasjm prachem tak spolčenj bil pt 1796;
-osť ž blízkosť, styk, spojenie, kontakt: o, neslichana spolcenost a učastnost Boha Wssemohuciho, dobreho ms 1758; drsste towaristwo a spolčenost z bohabognimi vp 1764

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Apolléna Apolléna Apollénka Apollénka dopoledňe dopoledňe dopoli dopoli dopoludňa dopoludňa Ipol Ipol Ipola Ipola Konštantinapol Konštantinapol

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

114 Blatná Polianka SO/KI užhorod.
1773 Saros-Polyanka, Sáros-Polyánka, Polyán, 1786 Polyanka, Schárosch-Polyanka, 1808 Sáros-Polyánka, Polánka, 18631902, 19391945 Sárospolyánka, 19071913 Sárosmező, 1920 Blatná Poľanka, Poľanka, 19271939, 19451948 Blatná Poľanka, 1948– Blatná Polianka
1591 Nižná Polianka BJ/PV šariš.
1773 Alsó-Polyanka, Nizna Polanka, 1786 Alschó-Polyanka, 1808 Alsó-Polyánka, Dolní Polánka, 18631902 Alsópolyánka, 19071913 Alsópagony, 1920 Nižná Poľánka, 19271946 Nižná Poľanka, 1946– Nižná Polianka
1694 Oravská Polhora NO/ZI orav.
1773, 1786, 18631877, 18881948 Polhora, 1808 Pólhora, 1882 Árvapolhora, 1948– Oravská Polhora
2645 Vinica VK/BC hont. po 1902 zlúč. o. Dolné Nekyje a Horné Nekyje do o. Nekyje (1948– Vinica).
19071913, 19381945 Ipolynyék, 1920 Nekyje, Nekynce, 19271938, 19451948 Nekyje, Nyék, 1948– Vinica
Dolné Nekyje: 1773 Alsó-Nyék, Unter-Ninik, Dolne Niekie, 1786 Alschó-Nyék, Dolné Nyekie, 1808 Alsó-Nyék, 18631882 Alsónyék, 18881902 Alsóipolynyék
Horné Nekyje: 1773 Felső-Nyék, Ober-Ninik, Horne Niekie, 1786 Felschő-Nyék, Horné Nyekie, 1808 Felső-Nyék, 18631882 Felsőnyék, 18881902 Felsőipolynyék

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko APOLENÁROVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
LIKAVKA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 7×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;

Priezvisko APOLENÁR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
LIKAVKA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 6×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;

Priezvisko APOLENÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 4×;
BODINÁ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;

Priezvisko APOLENÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
BODINÁ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;

Priezvisko APOLÉNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;

Priezvisko APOLENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 33×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 4×;
VEĽKÁ HRADNÁ, okr. TRENČÍN – 4×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
KOCHANOVCE (obec ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE), okr. TRENČÍN – 2×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
ADAMOVCE (obec ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE), okr. TRENČÍN – 1×;
IVANOVCE, okr. TRENČÍN – 1×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
ZLATNÍKY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

Priezvisko APOLEN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 32×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 4×;
VEĽKÁ HRADNÁ, okr. TRENČÍN – 4×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 3×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
KOCHANOVCE (obec ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE), okr. TRENČÍN – 2×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 1×;
GELNICA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
IVANOVCE, okr. TRENČÍN – 1×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;
ZLATNÍKY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

V obci BLATNÁ POLIANKA (okr. MICHALOVCE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VINC 13×; VINCOVÁ 11×; KOMÁRIK 9×; KROČKOVÁ 8×; KOSTREJOVÁ 8×; KROČKO 7×; KOSTREJ 6×; HREŇO 6×; HREŇOVÁ 5×; KUŠNÍROVÁ 4×; KOMARIKOVÁ 4×; BALOGOVÁ 4×; KOPČANSKÝ 3×; OLEXA 3×; HUDÁKOVÁ 3×; TOMAŠUĽOVÁ 3×; KONTRA 3×; KLACIKOVÁ 3×; BALOG 3×; PODŽUBANOVÁ 3×; VÁŽNÝ 3×; MALEJČÍKOVÁ 3×; ŠIMKOVÁ 3×; ŠOLTÉSOVÁ 3×; ŠOLTÉS 3×; SINČÁKOVÁ 3×; KOMÁRIKOVÁ 3×; MOLNÁROVÁ 3×; OLEXOVÁ 2×; SABADOŠOVÁ 2×; PAĽOVČÍK 2×; MRÁZ 2×; DENCIOVÁ 2×; GÁBOROVÁ 2×; LANKOVÁ 2×; ŠTOFILA 2×; KUŠNÍR 2×; SABADOŠ 2×; KOPČANSKÁ 2×; SINČÁK 2×; PARCHOVIANSKÝ 2×; HUDÁK 2×; DENCI 2×; MACIK 2×; MACIKOVÁ 2×; UHRIN 2×; PODŽUBAN 2×; MALEJČIK 2×; KLACIK 2×; KONTROVÁ 2×; BOCAN 1×; BOCANOVÁ 1×; KUŠNIROVÁ 1×; GOMBOŠ 1×; ĎURAN 1×; ŠIMKO 1×; FENCIK 1×; BEREŠOVÁ 1×; KOVÁČOVÁ 1×; VÁŽNY 1×; VÁŽNA 1×; MALEJČIKOVÁ 1×; KONKOLY 1×; MIKITA 1×; UHRINOVÁ 1×; TOMAŠUĽA 1×; SABO 1×; MRÁZOVÁ 1×; PINKOVSKÝ 1×; KLÁCIKOVÁ 1×; KOMARIK MARCINČAK 1×; KOMARIK 1×; PAĽOVČÍKOVÁ 1×; ŠTOFILOVÁ 1×; KLACÍKOVÁ 1×; JENČIK 1×; LANKO 1×; MRAZOVÁ 1×; FENCIKOVÁ 1×; PIŇKOVSKÁ 1×; ONTOLČÍKOVÁ 1×; MALEJČÍK 1×; PARCHOVIANSKÁ 1×; GOMBOŠOVÁ 1×; SABOVÁ 1×; VASIĽOVÁ 1×; LUKÁČOVÁ 1×; HORNYÁK 1×; GÁBOR 1×; MOLNÁR 1×; KONKOĽOVÁ 1×; PARCHOVIANSKA

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

K názvu územnej jednotky GEMERSKÁ POLOMA v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 29):
BETLIARSKÁ; DOBŠINSKÁ; DOVČÍKOVÁ; DRUŽSTEVNÁ; FRAŇA KRÁĽA; HLAVNÁ; HVIEZDOSLAVOVÁ; JARKOVÁ; KRÁTKA; KUKUČÍNOVÁ; LETNÁ; LIPOVÁ; MADÁČOVÁ; MIEROVÁ; NÁMESTIE SNP; NOVÁ; PARTIZÁNSKA; PIONIEROV; P. K. HOSTINSKÉHO; POKROKOVÁ; SLÁDKOVIČOVÁ; SLANSKÁ; STANIČNÁ; SUĽOVSKÁ; SÚLOVSKÁ; ŠAFÁRIKOVÁ; TURECKÁ; ZÁHRADNÁ; 9.MÁJA

K názvu územnej jednotky LEOPOLDOV v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 36):
BERNOLÁKOVA; BUDOVATEĽOV; CINTORINSKÁ; ČERV. ARMÁDY; DLHÁ; GAGARÍNOVA; GOJDIČOVA; GUCMANOVA; HLOHOVSKÁ CESTA; HOLLÉHO; HOLUBYHO; HURBANOVA; HVIEZDOSLAVOVA; I. KRASKU; I.KRASKU; JANKA KRÁĽA; JILEMNICKÉHO; JOZEFA MURGAŠA; KRASKOVA; KUKUČINOVÁ; KUKUČÍNOVA; MOYZESOVA; M.R.ŠTEFÁNIKA; NÁDRAŽNA; NÁDRAŽNÁ; NÁM.SV.IGNÁCA; PIEŠŤANSKÁ CESTA; RÁZUSOVÁ; SLADKOVIČOVA; SLÁDKOVIČOVA; STREČANSKÉHO; ŠTÚROVA; ŠULEKOVSKÁ CESTA; TRNAVSKÁ CESTA; ZÁHRADNÍCKA; 1.MÁJA

Urbanonymum CESTA POĽNOHOSPODÁROV v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEVIDZA I STARÉ MESTO (PRIEVIDZA)
Urbanonymum DLHOMÍRA POĽSKÉHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO
Urbanonymum DO POLÍKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIPTOVSKÝ JÁN
Urbanonymum FARSKÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NESVADY
Urbanonymum KONOPNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NESVADY
Urbanonymum KRVAVÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopoludnia: →speex →vorbis
Istropolis: →speex →vorbis
metropola: →speex →vorbis
monopol: →speex →vorbis
napoly: →speex →vorbis
polemika: →speex →vorbis
pole: →speex →vorbis
pol: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor