polkruh -u m.
1. polovica kružnice; oblúk: deti si posadali do p-u
2. polovica kruhu: p. mesiaca;
polkruhový príd.: p-á klenba, p. tvar, pôdorys
oblúk kruhovité zakrivenie, časť kružnice • polkruh (polovica kružnice): na nebi sa zjavil oblúk, polkruh dúhy • zaokrúhlenina: zaokrúhlenina obočia
polkruh p. oblúk
polkruh, trochu zastar. i polokruh, -u m.
1. polovica kružnice, polovičná kružnica, oblúk: urobiť, spraviť, utvoriť p.; opísať (rukou) p. (ako gesto); postaviť sa, rozostaviť sa, rozmiestniť sa, posadať, posadiť sa do p-u; polkruh dúhy (Jes.) Chlapci rozbili polkruh, s výskotom a rehotom pochytali dievky a viedli do tanca. (Min.) Jeden koniec dosky opieral sa o zem a druhý bol vyrezaný do polkruhu. (Ondr.) Ostrovy v polkruhu obstúpili splitskú zátoku. (Kuk.) Pod veľkými čiernymi očami, okolo kútikov úst (mala) polokruhy záhybov. (Jes.)
2. polovica kruhu, polovičný kruh: Spoza smrečín vynoril sa polkruh slnka. (Bod.) Jasný polkruh mesiaca osvetľoval bledé, živé tvary. (Vaj.);
geom. plocha vymedzená polkružnicou a priemerom;
polkruhový, star. i polokruhový príd.: p. tvar, p. oblúk, p. pôdorys, p-á plocha, p-á klenba, stavba; p-é ozdoby; tech. p. závit, p. pilník;
polkruhove/-o prísl.: p. klenutý;
polkrúžok, -žku m. zdrob.
(jeden) polkruh; (bez) polkruhu; (k) polkruhu; (vidím) polkruh; (hej) polkruh!; (o) polkruhu; (s) polkruhom;
(dva) polkruhy; (bez) polkruhov; (k) polkruhom; (vidím) polkruhy; (hej) polkruhy!; (o) polkruhoch; (s) polkruhmi;