mýliť, -i, -ia nedok. (koho)
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť: to nech ťa nemýli; Ale on len hľadel a hľadel, že ma to začalo mýliť. (Tim.)
2. rušiť, vyrušovať: mýliť niekoho v počítaní; nedať sa ničím m.; nedajte sa mýliť (Kal.) vyrušovať;
dok. zmýliť i pomýliť
|| mýliť sa
1. (bezpredm. i v čom, v kom) byť na omyle, nemať pravdu: ak sa nemýlim...; v tom sa nemýlim; ty sa mýliš; mýlil som sa v tebe;
2. (bezpredm. i v čom) upadať do chýb, robiť chyby: m. sa v počítaní; mýliť sa je ľudské (prísl.);
dok. zmýliť sa, pomýliť sa i omýliť sa
|| mýliť si (koho, čo s kým, s čím) zamieňať, pliesť si: m. si otca so synom;
dok. pomýliť si i zmýliť si
pomýliť, -i, -ia dok. (koho) uviesť do omylu, zmýliť, zmiasť, spliesť: p. niekoho v počítaní; nedať sa ničím pomýliť; (Takéto reč) trocha ma pomýlili. (Jégé)
|| pomýliť sa dopustiť sa omylu, zmýliť sa: p. sa v počítaní; pomýliť sa o 50 halierov; Mysleli, že budú mať šťastie, ale sa pomýlili. (Švant.) Pomýliť sa je ľudské. (prísl.)
|| pomýliť si (koho, čo s kým, s čím; koho, čo) zameniť si, spliesť si: p. si otca so synom; p. si cestu, smer zablúdiť