ponížiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) ublížiť niekomu na vážnosti, pokoriť, pohaniť, potupiť: Nechcela ju ponížiť a priviesť do rozpakov. (Kuk.) Rodisko moje hockto poníži. (Smrek)
2. (koho, čo) zatlačiť, odsunúť na bezvýznamné miesto, urobiť bezvýznamným: Dary Múzy ponížiť na predmety hnusných trhov. (Jes.); bibl. Kto sa povyšuje, bude ponížený.
3. zried. (čo) uviesť do nižšej polohy, znížiť: p. hlas (Vaj.); Každý vrch a pahrbok bude ponížený. (Hviezd.);
nedok. ponižovať, -uje, -ujú
|| ponížiť sa
1. (pred kým, pred čím i bezpredm.) vykonať niečo nezodpovedajúceho vlastnej dôstojnosti, vážnosti, hrdosti, pokoriť sa: Ponižte sa predo mnou! (Tim.) Ponížil sa až do prachu. (Dobš.) Rumeň jej horí na líci, že sa musela prvá ponížiť. (Kuk.)
2. zried. klesnúť do nižšej polohy, znížiť sa: Hlava Kazimírova klesla, plecia sa ponížili. (Vaj.);
nedok. ponižovať sa