porážka, -y, -žok ž.
1. podľahnutie pri meraní síl, napr. v boji, v zápase, v športovej al. inej súťaži a pod.; prehra: utrpieť (úplnú) p-u; p. hitlerovského Nemecka; Zahrajme sa v šachy, aby si mal príležitosť pomstiť sa za ťažkú porážku. (Jégé)
2. ochrnutie centrálnych orgánov tela, mŕtvica: srdcová, mozgová p.; zomrieť na p-u (srdca); Kanátka nemohla sa hnúť, porážka zašla ju v bok. (Tim.) Jazykom nemohol ani len pohnúť, akoby porážka bola naň padla. (Kuk.)
● to je do porážky (J. Kráľ) hnevá, zlostí to;
3. záhr. choroba stromov, náhle zahynutie stromov, apoplexia