poručenec -nca m. práv. osoba zverená poručníkovi na ochranu a zastupovanie;
poručenský príd.
1. k poručenec: p-á starostlivosť
2. polit. p-é územie kt. je pod správou iného štátu al. medzinár. organizácie;
poručenstvo -a s.
1. práv. ochranná moc nad poručencom, poručníctvo
2. polit. p. OSN správa OSN
poručenský -ká -ké príd.
1. práv. týkajúci sa poručencov: p. súd poverený spoluprácou pri starostlivosti o poručencov; p-é právo; p-á starostlivosť o poručencov;
2. polit. týkajúci sa dozoru, ochrany niektorých nesamostatných území: p-é územie ktoré je pod poručenstvom; p. výbor OSN ktorý má na starosti poručenské územia