Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

posilniť dok.

1. dodať sily, povzbudiť, vzpružiť: spánok ťa p-í, liek na p-enie

2. upevniť, utvrdiť, zvýšiť: p. autoritu zákona, p. mierové spolunažívanie

3. zvýšiť počet: p. obranu, p. spojenie novou linkou;

nedok. posilňovať: pravidelne chodí p.

// posilniť sa

1. stať sa silnejším, utužiť sa: ich priateľstvo sa p-lo; koruna sa p-la

2. dodať si sily, vzpružiť sa: p. sa na cestu;

nedok. posilňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
posilniť ‑í ‑ia dok.; posilniť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3


osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


utvrdiť potvrdením faktov odstrániť neistotu, váhanie o niečom al. o niekom • uistiťubezpečiť: utvrdiť niekoho v domnienke, v presvedčení, že postup je správny; uistiť, ubezpečiť partnera o svojej podporeupevniťposilniť (urobiť pevným, silným, obyč. názor, presvedčenie, zásady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom úmysle, predsavzatí; umelecké dielo nás posilnilo vo viere v dobropresvedčiť (rozumovými dôvodmi odstrániť neistotu, pochybnosť): presvedčia vás o správnosti, účelnosti svojho plánu


vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilnípovzbudiťpodnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikaťobčerstviťosviežiťobodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrouexpr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohyoživiťexpr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy


zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sazintenzívnieťzintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnelazmocnieťspevnieťzdužieťzdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zduželzmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutniezvýšiť sazväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšilvystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňujerozmôcť sanarásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástlapoet. spružieť (Hviezdoslav)posilniť sautužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo


zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniťposilniťzvýšiťzväčšiťupevniťutvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moczintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranuumocniťzmocniťvystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudbazostriť: zostriť triedny bojintenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranuspevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniťstužiťvystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

posilniť, -í, -ia dok.

1. (koho, zried. i čo) dodať, pridať niekomu duševnej al. telesnej sily: p. niekoho na duchu; morálne p. niekoho; pohár vína na posilnenie a občerstvenie (Hruš.); aby ma to posilnilo do boja (Jégé); Napi sa ešte, posilní ťa to. (Hor.) Vstane spaním posilnená. (Sládk.) Teta Kováčovie chodievala z mesta a u Slivkov si posilnila nohy „slzou“ čerešňovice. (Taj.)

2. (čo, koho) urobiť silnejším, väčším ap., poskytnúť posilu niekomu, napomôcť: posilnenie zdravia; p. vojsko zálohami; Buduj vlasť, posilníš mier! Posilníte pozíciu nášho národa. (Jes.) Malým darčekom by mohol posilniť Haninu dôveru. (Jes.); šport. p. mužstvo dodať nových hráčov;

nedok. posilňovať, -uje, -ujú

|| posilniť sa

1. (čím i bezpredm.) získať, nadobudnúť nové sily, telesné al. duševné: p. sa jedlom, nápojom; p. sa nádejou; Každému dala po okrušku chleba, aby sa posilnili do práce. (Fig.)

2. stať sa silnejším, väčším ap.; utužiť sa, utvrdiť sa: Takto sa kamarátstvo zas posilní. (Ráz.)

3. navzájom si dodať sily, odvahy, utvrdiť sa;

nedok. posilňovať sa

Morfologický analyzátor

posilniť dokonavé sloveso
(ja) posilním VKdsa+; (ty) posilníš VKdsb+; (on, ona, ono) posilní VKdsc+; (my) posilníme VKdpa+; (vy) posilníte VKdpb+; (oni, ony) posilnia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) posilnil VLdsam+; (ona) posilnila VLdsaf+; (ono) posilnilo VLdsan+; (oni, ony) posilnili VLdpah+;
(ty) posilni! VMdsb+; (my) posilnime! VMdpa+; (vy) posilnite! VMdpb+;
(nejako) posilniac VHd+;
posilňiť posilňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

posilniť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor