posledný
I. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, ostatný, op. prvý: p. deň roka, byť na p-om mieste, p. termín
● nadišla (jeho) p-á hodina zomiera, zaniká; p-á cesta pohreb; nie je prvý ani p. aj ďalším sa tak povodí; prvý a p. raz jediný raz; mať p-é slovo definitívne rozhodnúť
II. príd.
1. jediný zvyšujúci, zostávajúci, ostatný: vyrúbali už aj p. strom v aleji; robiť niečo z p-ej sily, s vypätím p-ých síl
2. nedávno minulý, predchádzajúci; najnovší, ostatný: v p-om čase, p-é udalosti; p-á vôľa testament
3. expr. najnižšie postavený, najmenej hodnotný, ostatný: chodí otrhaný ako p. žobrák, mali ho za najp-šieho chudáka
● do p-ého dychu do konca, do smrti; dal by aj p-ú košeľu je veľký dobrák
III. posledné s. aj to jediné zvyšujúce, všetko: dávam ti p., čo mám
● → melie z p-ého