posmech -u m. znevažovanie vyjadrené smiechom, vtipom, výsmech: hovoriť o niekom s p-om
□ robiť si p. z niekoho posmievať sa; obracať niekoho na p. zosmiešňovať; byť, vyjsť na p. (sveta) zosmiešňovať sa, zosmiešniť sa
● kto má škodu, má i p.
posmech p. výsmech
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievať • sposmeškovať • vyposmechovať • vyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovali • nár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniť • fraz.: priviesť/vyviesť na posmech • obrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťou • skarikovať • sparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikuje • povysmievať (opakovane vysmiať)
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
posmech, -u m.
1. neúcta, opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech: Z úst plynuli mu posmechy a ostré epigramy. (Vaj.) Skutky Barnabáša Kosa vyvolali odpor i posmech. (Karv.) To bude posmechu po dedine! (Kuk.)
● robiť, stvárať si z niekoho, z niečoho p. (p-y) posmievať sa; obracať, obrátiť, priviesť, doviesť, mať niekoho, niečo na p. zosmiešňovať, zosmiešniť; utŕžiť p., byť, ostať, vyjsť na p. sveta (na ľudský, svetský p.) byť vysmiaty; obísť s posmechom (Taj.) byť vysmiaty; spraviť sa na posmech (Taj.) zosmiešniť sa; na p. a) tak, že to vzbudzuje smiech, výsmech: Prvá smena dala 69 kusov. Na posmech! (Hor.); b) s úmyslom zosmiešniť: Dvaja poslali na posmech po ženách svoje uniformy. (Krno); na p. (celého) sveta, svetu tak, že to zosmiešňuje niekoho, niečo pred každým; Kto má škodu, má i posmech, o posmech nech sa nestará (prísl.) poškodenému sa často vysmejú.
2. zried. posmešný úsmev, úsmešok: Starý zakyvkal hlavou, vyškeriac ústa do posmechu. (Pláv.) Naraz sa usmieva, ale akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)