postavenie, -ia str.
1. zamestnanie, povolanie, miesto: Vrátim ti (peniaze), keď budem mať svoje postavenie. (Tim.) Zasnúbenie nepovolím, kým nebudú mať zaistené postavenie. (Šolt.); výnosné p. (Taj.);
2. hodnota, význam príslušiaci jednotlivcovi, nejakému celku, nejakej inštitúcii al. javu v spoločnosti: mať (vysoké) spoločenské p.; významné p.; sociálne p. zaradenie v spoločnosti; vedúce postavenie robotníckej triedy v socializme; Vybojoval si v zámku výnimočné postavenie. (Jégé) V našej literárnej situácii Timrava má osobitné postavenie. (Mráz)
3. stav, položenie, situácia: byť v ťažkom p-í; dostať sa do zúfalého p-ia; materiálne, hmotné, kultúrne p. obyvateľstva; Chripel od zlosti v bezmocnom postavení. (Tat.) Vžil sa do postavenia, ako sa šepce poklona. (Jes.)
4. rozostavenie, rozloženie, umiestenie na určitom mieste, pozícia: Na znamenie alebo na príchod spojky mali sme postavenie za dedinou opustiť. (Tomašč.); voj. obranné, palebné, útočné p.; šach. remízové p.; šport. p. (hráča) mimo hry ofsajd (napr. vo futbale);
5. zastar. držanie tela, postoj: Zaujal postavenie olympského Zeusa. (Záb.)