pot -u m. slaná tekutina vylučovaná z pokožky: utierať si p. z čela; oblial ho studený p. (od ľaku, bolesti ap.)
● pracovať v p-e tváre ťažko;
potný príd.: p-á žľaza; p-á vložka (do šiat pod pazuchami)
pot slaná tekutina vylučovaná z pokožky • kniž. znoj: utierať si pot, znoj z čela
pot, -u, 6. p. -e (arch. i -u) m. bezfarebná slaná (obyč. zapáchajúca) tekutina vylučovaná osobitnými žľazami z kože: kvapky, kropaje potu; utierať si p. (z čela); na čelo, na telo mu vystúpil, vysadol, vyrazil (studený) p. (napr. od námahy, strachu, bolesti ap.); p. sa z neho lial, p. mu tiekol, lial sa (cícerkom) z čela, z tela; niekoho cítiť potom, niekto, niečo je cítiť potom zapácha po pote; pot ho zalieva (Ráz.); telo mu zalieva pot (Fr. Kráľ); (Marina) oblieva sa potom (Tim.) veľmi sa potí. Mišovi pot sa sperlil na čele. (Kuk.) Pot rinie sa mu po tvári. (Tim.) Dohrial sa do červena a do potu (Jes.) až sa spotil;
pren. veľká námaha, práca, úsilie; symbol ťažkej práce, najmä telesnej: Ty sa mojim mozoľom, môjmu potu smeješ? (J. Kráľ) Istota blahobytu je vykúpená prácou a potom. (Min.) Vedeli podstúpiť tie najhnusnejšie roboty, aby potom svoj krvavý pot miešali a pili s rumom. (Jil.); vysoká idea, hodná potu najlepších ľudí (Vaj.);
lek. mn. č. poty nočné potenie
● kúpať sa v pote (vo vlastnom pote) veľmi sa potiť na celom tele; smrteľný p. ho oblial a) o umierajúcom; b) veľmi sa zľakol, zdesil sa; arch. v potu (v pote) tvári (pracovať ap.) ťažko, úmorne: Tí, čo mali pôdu, pre meštiakov ju obrábali v potu tváre. (Vaj.) Musím každý grajciar v pote tvári vyrobiť. (Kuk.)
(jeden) pot; (bez) potu; (k) potu; (vidím) pot; (hej) pot!; (o) pote; (s) potom;
(štyri) poty; (bez) potov; (k) potom; (vidím) poty; (hej) poty!; (o) potoch; (s) potmi;