potulný príd.
1. meniaci často miesto pobytu, putujúci z miesta na miesto, kočovný: p-í herci, speváci, p-í rytieri
2. túlavý: p. pes
3. charakteristický potulkami, tulácky: p. život
potulný -ná -né príd.
kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život
p. aj pojazdný
potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života
2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá
túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača
p. aj potulný, kočovný
potulný príd. často meniaci miesto svojho pôsobenia, miesto svojho pobytu, prechádzajúci z miesta na miesto: zastar. p-í speváci, herci, p-í študenti, remeselníci, p-í rytieri; p-í cigáni kočovní; Potulný brusič, hodinár mal vždy u nás nocľah. (Taj.); p. pes (Urb., Gráf) túlavý
potulný príd. 1. spiš, šar skromný, prítulný: Ten váš hlapec je taki potuľni (Spiš. Štvrtok LVO); Potuľne dzeci maju (Chrasť n. Horn. SNV); Take potuľne toto dzeci, aľe naše jag zle duchi (Dl. Lúka BAR) 2. šar pejor. neúprimný, hanebný, podlý: Do očoch mili, aľe krem očoch potulni človek (Hendrichovce SAB)
potúlaný, potulný príd kt. sa túla, túlavý: pervagatus: wssecko pochodil, potúlaný, powándrowany (KS 1763); pervagatus: potulany (AP 1769); o zlosty Pauka fatens nic nemuže wedet, ponewač od času znamosty swedka wzdicky potulni člowek bil (LIPTOV 18. st) tulák