poučiť dok. dať poučenie (význ. 1), ponaučiť, vysvetliť: p. deti, ako sa treba správať; skúsenosti ho p-li;
nedok. poúčať -a, poučovať
// poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;
nedok. poúčať sa, poučovať sa
poučiť -čí -čia pouč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
poučiť sa -čí sa -čia sa pouč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi
poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách • oboznámiť • informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník • inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu • podučiť • poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom • vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník • napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením
poučiť1, -í, -ia dok. (koho; koho o čom) dať, poskytnúť niekomu nové vedomosti, poučenie, radu: názorne poučiť mladých (Ondr.); (Tvardek) Soviara poučil o všetkých podrobnostiach obchodu. (Jil.) Hľadá, kto by ho tak naozaj poučil, čo je vo veci (Kuk.) kto by mu vysvetlil; pren. poučiť niekoho korbáčom (Jes-á) potrestať, zbiť ho;
nedok. poučovať, -uje, -ujú i poúčať, -a, -ajú
|| poučiť sa (o čom, na čom, z čoho) získať nové vedomosti, poučenie o niečom: p. sa o výtvarnom umení (Pláv.); p. sa na vlastnej škode, na vlastnej biede, p. sa z vlastných chýb; p. sa z minulosti získať skúsenosti; dať (nedať) sa p.;
nedok. zried. poučovať sa i poúčať sa
poučiť2, -í, -ia (koho) istý čas učiť: Jeden vysedí pár hodín v kancelárii, druhý zas v škole deti poučí a ide. (Jil.)
poučiť dok. csl poskytnúť vedomosti, vyškoliť: Chlapcou dala šetkích poučiť (Hor. Lehota DK); Tedi zme aňi ňeboli tag o šeckom poučení jag ňeská, že ďeťi už šecko veďá (Lapáš NIT); Poučila mi jich šickich a co teraz mam ja s toho? (Bánovce n. Ond. MCH)
poučiť dk koho (o čom) dať, poskytnúť nej. informácie al. nové vedomosti niekomu o niečom, poučenie, radu: o swych rodiču statečnosti, otce y matky, musj (tovariš) tež poučiti (CA 1681); kdybych mohl wymluwiti, zjewiti, povčil bych každého (MaK 1749); welmi wďečnu wec my učinjs, gestli mne poučiš (PT 1796); -ovať ndk koho o čom, v čom: celé Pjsmo swaté mne w tom poučuge (MaK 1749); sama prirozenj powaha nas o tom poučuge, abychom sobe predstawenych w uctiwosti meli (CA 1791); kdjž býwame strafanj, ode Pana bjwame poučowanj (CS 18. st); poučiť sa získať nové vedomosti, poučenie o niečom: o tom, abjchom se daleg poučjtj mohlj, powažjme wespolek (CS 18. st); paullum discere: povčiti se (PD 18. st); -ovať sa ndk: paullum discere: povčowati se imperf (PD 18. st)