povetrie -ia s.
1. vzduch (význ. 1): nadýchať sa čerstvého p-ia, vznášať sa v p-í
2. podnebie (význ. 1): mrazivé, suché p.; lekári mu odporúčali zmenu p-ia
● vyhodiť niečo do p-ia výbuchom zničiť; vyletieť do p-ia vybuchnúť
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
povetrie 1. p. vzduch 2. p. podnebie 1
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
povetrie, -ia str.
1. vzduch: čerstvé, čistí p., nadýchať sa (čerstvého) p-ia, nabrať (dúšok) p-ia do pľúc, do pŕs; vznášať sa v p-í (napr. o vtákoch) lietať; Smrť lietala v povetrí (Urb.) hrozilo stále nebezpečenstvo smrti. Zámočník sa oboril na Podnebíka: „Kedys` nekazil povetrie!“ (Vaj.) prekážaš, si tu zbytočný.
● lapať, chytať o. ťažko, namáhavo dýchať (obyč. pri námahe al. väčšom citovom vzrušení); vyhodiť niečo do p-ia (napr. most, továreň ap.) uskutočniť explóziu; vyletel do p-ia vybuchnúť, explodovať;
2. ovzdušie, podnebie: zdravé p., vlhké, suché, chladné, teplé p., ostré, ťažké, dusné p.; vlažné p. (Šolt.); mrazivé p. (Tat.); Lekári mu odporúčali zmenu povetria. (Vám.); pren. iron. Notár ušiel i s maslom na hlave, pre ktoré začalo byť povetrie prihorúce (Gráf) situácia začala byť nebezpečná, vážna.
(jedno) povetrie; (bez) povetria; (k) povetriu; (vidím) povetrie; (hej) povetrie!; (o) povetrí; (s) povetrím;
(tri) povetria; (bez) povetrí; (k) povetriam; (vidím) povetria; (hej) povetria!; (o) povetriach; (s) povetriami;