povolenie -ia s. úr. súhlas, ktorým sa niečo povoľuje; listina s týmto súhlasom: stavebné, vývozné p.; dostať p. vycestovať
□ dať p. na niečo povoliť
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
povolenie p. súhlas 1
súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas • dovolenie: požiadať o dovolenie • povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie • schválenie: čakať na schválenie • odobrenie • kniž. placet • kniž. zastar. zvolenie
2. p. zhoda 1
povolenie, -ia str.
1. úradný úkon, ktorým sa niečo povoľuje; listina, ktorou sa niečo povoľuje: úradné, písomné p., stavebné p., vycestovacie p., p. vývozu; dostať, mať p., robiť niečo bez p-ia; Šofér odoprel stráži ukázať permanentné povolenie. (Min.); fin. platobné p.; p. úveru; práv. p. bývať, p. nahliadnuť do spisov;
2. zried. zvolenie, súhlas: Keď otec žije, nedá sa (dieťa) adoptovať? Tak viem, že len s otcovským povolením. (Jes.)
(jedno) povolenie; (bez) povolenia; (k) povoleniu; (vidím) povolenie; (hej) povolenie!; (o) povolení; (s) povolením;
(dve) povolenia; (bez) povolení; (k) povoleniam; (vidím) povolenia; (hej) povolenia!; (o) povoleniach; (s) povoleniami;