Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozdravenie -ia s. pozdrav: priateľské p.; priniesol mi p. od rodičov

pozdraviť dok.

1. (koho) i pozdraviť sa (komu) prejaviť úctu pozdravom: úctivo, slušne sa p. učiteľovi; p-l ho kývnutím; priateľsky ho p-l

2. odovzdať pozdrav: p-vte rodičov; dal nás p.

3. (nadšene) privítať, uvítať: diváci p-li víťazné družstvo;

nedok. pozdravovať, k 1 i pozdravovať sa

● p-m vás, ťa pozdrav

pozdrav -u m.

1. konvenciou ustálený prejav úcty, blízkosti ap. pri stretnutí vyjadrený gestom al. formulou: odísť bez p-u, rozišli sa s p-m dovidenia; zakýval mu na p.

2. blahoželanie al. iný prejav pozornosti pri istej príležitosti: vianočný p., poslať niekomu p.

□ odovzdať p. pozdraviť;

pozdravný príd. k 2: p. list, p. prejav

pozdravenie, -ia str.

1. pozdrav: priateľské p. (Jégé); Darina kývla na pozdravenie. (Tim.) Neochotne mi zaďakoval na pozdravenie. (Taj.) Mládenček ti doniesol pozdravenie od bratov. (Bedn.) Prešiel, a ani pekného pozdravenia mi nedal (Tat.) nepozdravil.

● Aké pozdravenie, také ďakovanie (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie;

2. zried. uzdravenie, vyzdravenie: Ak vyjdem z pokušenia, bude mi moje pozdravenie útechou. (Vaj.)

pozdravieť, -ie, -ejú dok. zried. (postupne) vyzdravieť, uzdraviť sa (o viacerých jednotlivcoch): Deti pozdraveli z červienky. (Jégé)

pozdraviť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo i bezpredm.) prejaviť niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dať pozdrav, pozdraviť sa: úctivo, slušne, pekne, srdečne, prívetivo p. niekoho; (Stano) ju pozdravil, pozdvihnúc klobúk. (Vaj.) „Dobrý večer, mladá pani,“ pozdravil rušňovodič. (Vám.) Rapoš trasúcou rukou dôstojne pozdravil lokomotívu. (Rys.) Pozdravil ju len pohľadom. (Jes.) Pozdravil cez zuby (Tim.) nedbalo, neúctivo;

pren. žart. udrieť: Keby stretol toho šviháka, tak by ho lakťom pozdravil, že by mu musel rebrá zlomiť. (Vaj.)

2. (koho; koho od koho) odovzdať pozdrav niekomu: Pozdravte svoju mamu odo mňa. (Šolt.) Pozdravte mi Katicu a povedzte, že som tu bol. (Kuk.)

● hovor. dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Ondro dal pozdraviť celú obec. (Taj.)

3. (koho, čo) privítať, uvítať (obyč. nadšene al. slávnostne): „Hurá, kováč!“ pozdravili ho veselým kríkom. (Tat.) V Pešti pozdravilo Moyzesa slovenské meštianstvo. (Vaj.) Tou novinou ju pozdravil úsvit nového dňa. (Kuk.);

nedok. pozdravovať

pozdraviť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.)

1. pozdraviť niekoho: „Dobrý večer!“ pozdravia sa slušne ženičke. (Ráz.) Klátová sa úctivo pozdravila a vyšla. (Jil.)

2. zried. odovzdať pozdrav: A materi sa pozdrav, že sme šťastlivo došli. (Taj.)

● hovor. dať sa p. niekomu poslať po niekom pozdrav: Tak sa jej dám pozdraviť, že alebo príde naskutku domov, alebo ju vymknem (Tat.) odkazujem jej; žart. Ťarbák sa ti dal pozdraviť niekomu kto ukázal nešikovnosť, neobratnosť v niečom;

nedok. k 1 pozdravovať sa

pozdravovať sa, -uje, -ujú nedok. (komu) pozdravovať niekoho: Vždy som sa (učiteľke) naradovaná z diaľky pozdravovala. (Fig.) Ivan sa usmieva a pozdravuje sa nám „Pá!“ (Šolt.);

dok. pozdraviť sa

pozdravovať, -uje, -ujú nedok.

1. obyč. opak. (koho, čo i bezpredm.) prejavovať niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dávať pozdrav niekomu al. niečomu, pozdravovať sa, zdraviť: úctivo, slušne, srdečne, milo p. niekoho; Jeho druhovia z fabriky ho zďaleka pozdravovali. (Ráz.-Mart.) Ráno pri stretnutí som nepozdravoval. (Jes.)

2. (koho, čo) vítať (obyč. slávnostne al. nadšene): Gajda bol hrdinom čias. Na banketoch ho rečníci pozdravovali, oslavovali. (Jes.) Igor spieva; hlasom pozdravuje ráno. (Jaš.) Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! (Hviezd.)

3. dok. i nedok. (koho) odovzdať pozdrav niekomu; posielať pozdrav niekomu po niekom: Pozdravuj tatu na vojne. (Fig.)

● dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Francko dal pozdravovať rodinu až do tretieho pokolenia. (Tim.);

dok. pozdraviť

pozdrav, -u m. konvenčne ustálený prejav úcty al. priateľstva pri osobnom al. písomnom spoločenskom styku, pozdravenie: bratský, srdečný, úprimný p., úctivý p.; úradný, občiansky p; banícky, mládežnícky p.; novoročný p. prianie k Novému roku; posledný p. pri pohrebe; poslať niekomu p., dostať od niekoho p., odpovedať (zaďakovať) niekomu na (za) p., odovzdať, tlmočiť, priniesť niekomu p. od niekoho; zakývať niekomu na p.; odísť bez p-u (obyč. v hádke, nedorozumení); hovor. čaká na p. pri stretnutí nepozdraví prvý, čaká, kým ho pozdravia; pren. p. jari (obyč. o prvých jarných kvetoch);

pozdravček, -a m. zdrob. expr. (Jes.)

(jedno) pozdravenie; (bez) pozdravenia; (k) pozdraveniu; (vidím) pozdravenie; (hej) pozdravenie!; (o) pozdravení; (s) pozdravením;

(dve) pozdravenia; (bez) pozdravení; (k) pozdraveniam; (vidím) pozdravenia; (hej) pozdravenia!; (o) pozdraveniach; (s) pozdraveniami;

(jedno) pozdravenie; (bez) pozdravenia; (k) pozdraveniu; (vidím) pozdravenie; (hej) pozdravenie!; (o) pozdravení; (s) pozdravením;

(tri) pozdravenia; (bez) pozdravení; (k) pozdraveniam; (vidím) pozdravenia; (hej) pozdravenia!; (o) pozdraveniach; (s) pozdraveniami;

(jeden) pozdrav; (bez) pozdravu; (k) pozdravu; (vidím) pozdrav; (hej) pozdrav!; (o) pozdrave; (s) pozdravom;

(štyri) pozdravy; (bez) pozdravov; (k) pozdravom; (vidím) pozdravy; (hej) pozdravy!; (o) pozdravoch; (s) pozdravmi;