poznamenať, -á, -ajú dok.
1. (čo i bezpredm.) vysloviť poznámku, pripomenúť, podotknúť: skromne, ticho, nahlas p. niečo; dovolím si p., že ... začiatok zdvorilej formy prejavu; „A ktože má zarobiť, ak nie baník?“ poznamenal na to Ďurko (Tat.) povedal, ozval sa.
2. trochu zastar. (koho, čo čím) opatriť znamením, znakom, označiť, poznačiť: V kláštore ho poznamenali krížom. (Hor.)
3. (čo do čoho; čo) zaznačiť, poznačiť, zaznamenať, zapísať: p. si niečo do zápisníka; Horčiak si poznamenal, že JRD obrába dvadsať hektárov pôdy boháčovi Pšenkovi. (Laz.) Ako Popela o ňom (o Silvánovi) poznamenal, umrel v Domažliciach r. 1572. (Vlč.)
4. (koho, čo) zanechať znak, stopu na niekom al. na niečom, poznačiť: Soviar i napriek dokaličeniam, ktorými ho poznamenala vojna, mal ženu a krov nad hlavou. (Jil.); obec poznamenaná chatrnosťou (Fr. Kráľ) nápadná chatrnosťou;
nedok. poznamenávať, -a, -ajú
|| poznamenať sa zastar. (čím) opatriť sa znamením, znakom: p. sa krížom (Ráz., Jil.) prežehnať sa;
nedok. poznamenávať sa