pozerať (sa), -á, -ajú nedok.
1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za kým, za čím, kam i bezpred.) zrakom sledovať, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: p. (sa) na niekoho, p. (sa) pred seba, p. (sa) do diaľky, p. (sa) do tmy, p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) na mesiac, na hviezdy, p. (sa) do zrkadla, p. (sa) na hodinky, p. (sa) von oblokom, p. (sa) po izbe; Adamko pozerá po všetkých. (Ráz.); p. (sa) za odchádzajúcim vlakom; p. (sa) pekne, milo, prívetivo, p. (sa) placho, nedôverčivo, nechápavo, s údivom, vyjavene, neprítomne, ostro, uprene; p. (sa) ako hrom do buka nahnevane; p. (sa) pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; pozerajú (sa) jeden na druhého obyč. pri prekvapení al. nedorozumení; p. (sa) do zeme obyč. pri zahanbení, pri pocite hanby, v rozpakoch ap.; Ty pozeráš len na špice svojich bagančí (Min.) nevšímaš si veci okolo seba, nemáš rozhľad;
pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky pozerajú na ulicu, do dvora, do záhrady
● nemôže (sa) na to (na niečo) p. nemôže to (niečo) zniesť; p. (sa) so založenými rukami nečinne stáť; p. (sa) s otvorenými ústami, hovor. trochu hrubé ako teľa (na nové vráta) tváriť sa nechápavo, hlúpo; p. (sa) so zatajeným dychom sledovať niečo s napätím; p. (sa) na niekoho (na niečo) zvysoka, cez plece pohŕdať ním (tým), podceňovať ho (to); p. (sa) na niekoho (na niečo) krivo, krivým okom hnevať sa na niekoho (na niečo); p. (sa) smrti do očí byť blízko smrti; hovor. žart. rád (sa) pozerá na dno pohára, do fľaše rád si vypije;
2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zrakom, pohľadom zisťovať, overovať si niečo: Pozeráme sa, čo sa robí. (Kuk.) Pozeral, kto to hádže. (Jégé) Prešiel si dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený. (Jes.)
3. hovor. (za kým, zried. i za čím) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): Vyrástol na pekného šuhaja, za ktorým dievčatá pozerali. (Jégé) Pohráva sa naraz s dvoma dievčatami. Naraz za dvoma pozerá. (Tat.) Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú (Kuk.) túžia po tom.
4. (na čo) všímať si niečo, dbať, starať sa o niečo, brať do ohľadu niečo: Všetky jedlá jej liali do jedného hrnca. Čo z toho bolo, na to nepozerala, iba že mala čím zahnať hlad. (Tomašč.) Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, bolo vám pozerať na veniec zelený. (J. Kráľ)
● nepozerajúc na to, že ... bez ohľadu na to, že ...;
5. (na koho, na čo ako; na koho, na čo ako na koho, na čo) posudzovať niekoho (niečo); pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo): Keby som vedela, že takto na mňa pozeráte, myslela by som si, že vidíte iba to, čo je nezdravé. (Zúb.) (Každá vec) dá sa riešiť záporne i kladne. Závisí od toho, ako na ňu pozeráš. (Jes.) Vysvetľujem mu, aby nepozeral na nás ako na nepriateľov. (Tomašč.) Nikdy mi ani na um neprišlo pozerať na ne (sochy) ako na predmety úcty a zbožňovania. (Zúb.)
6. zračiť sa, prejavovať sa navonok (o javoch): čistota tam pozerá z každého kúta je tam veľmi čisto
● Smrť mu z očú pozerá (Tim.) je smrteľne chorý, je blízko smrti;
dok. k 1, 2 pozrieť (sa)
|| pozerať (koho, čo)
1. zrakom, pohľadom skúmať, obzerať, prezerať: p. obrázky, fotografie, p. novú knihu; Šla budúcu nevestu pozerať. (Taj.) Chodili ma pozerať ako na divy. (Tim.) Prišli sme za ním (za otcom), nie Dunaj pozerať. (Zúb.)
2. (pohľadom) hľadať; vyzerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí); Pozeral som ju (kravu), že bude na ceste, — tam jej niet. (Kuk.);
dok. pozrieť
pozrieť (sa), -zrie, -zrú, -zrel, rozk. -zri dok.
1. (na koho, na čo, po kom, po čom, za kým, za čím, kam) uprieť zrak na niekoho al. na niečo, podívať sa: p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) pred seba, p. (sa) von oblokom, p. (sa) na hodinky, p. (sa) do zrkadla; p. (sa) na niekoho pekne, milo, prísne, vyčítavo, významne; pozrel sa po izbe (Tim.); p. sa za niekým obzrieť sa; p. (sa) na niekoho cez plece pohŕdavo, povýšene
● p. (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí (do tváre) prejaviť odvahu, smelosť; p. (sa) pravde (smelo) do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti (smelo) do tváre nezľaknúť sa nepríjemností, ťažkostí; nemohol by som (sa) mu (jej) p. do očí hanbil by som sa pred ním (pred ňou); hovor. p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si niekoho, niečo všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť si, skontrolovať jeho prácu, jeho činy; strach (hrôza) p. o niečom strašnom, (veľmi) škaredom; radosť (na neho, naň, na ňu, na to) p. o niečom peknom, milom, príjemnom;
2. (obyč. v spojení s vedľajšou vetou) pohľadom zistiť, overiť si niečo: Vyjde z kuchyne pozrieť, aký to zhon v pitvore. (Kuk.) (Bolo treba) pozrieť, čo sa v noci porobilo na dvore. (Ondr.) Bol som sa pozrieť, či kone majú čo žrať. (Fig.)
3. (za kým, za čím, kam, bezpredm. i so spoj. či) pohľadať niečo niekde, popozerať sa za niečím: p. sa za prácou, za zárobkom; Nemáte jeho fotografiu? Neviem. Musel by som doma pozrieť. (Bedn.) Rudo odbehne pozrieť do kufra, či nemá aj tú (báseň). (Gab.); dobre si (sa) pozrel?, dobre (sa) pozri! niekomu, kto niečo bezvýsledne hľadá;
4. v neurč. po slovesách pohybu (na koho, na čo i bezpredm.) prísť, ísť niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prišiel som sa na vás pozrieť, ako sa máte, ako žijete; Zašiel si pozrieť na miesta, kde strávil svoje detstvo. (Ondr.) Prečo si prišiel? — Pozrieť. (Jil.)
5. (na koho, na čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si niekoho, niečo: Pozri na svoju dcérku, má už osemnásť rokov a stvára divé kúsky. (Vaj.) Pozri na psa, mačku, hovädo, ako sa oblizujú, rany sa hoja. (Rys.); na seba sa pozri! niekomu, kto niekoho posudzuje, kritizuje, ohovára;
6. (na čo i bezpredm.) oboznámiť sa s obsahom nejakého textu, (zbežne) prečítať niečo: Tomáš sprvu nechcel pozrieť na obsah lístka. (Zúb.) Čo dobrého?, pýta sa, nepozrúc ani, čo v písme stojí. (Ráz.); pozri ďalej, pozri na str. ... odkazy v texte;
7. (na čo) posúdiť, zhodnotiť niečo, zaujať stanovisko k niečomu: Pozrime na veci celkom nezaujato. (Laz.) Príde mi pozrieť na minulosť znovu. (Ondr.) Pozreli na vec každý z vlastnej strany. (Bend.)
8. v rozk. má význam blízky citoslovciam s apelovou funkciou;
a. pozri (sa), pozrite (sa), pri zosilnení pozriže (sa), pozriteže (sa) ukazuje na niekoho, na niečo, upozorňuje, obracia pozornosť na niekoho, na niečo (= hľa): „Pozrite, tam je hľa,“ ukazuje Betka Adamovi koňa na neďalekej medzi. (Jégé) Pozri, ako ja chytro (vyslovím): poprekoprcovali. (Ráz.-Mart.) Pozriteže, do tejto súčiastky sa donedávna zakrúcal len jeden nožík. (Gab.)
b. pozri (sa)!, pozrite (sa)!, pozrime (sa), pri zosilnení pozriže (sa)!, pozriteže (sa)!, pozrimeže (sa) výrazy vyjadrujúce prekvapenie, údiv al. rozhorčenie: Žobrák, ešte pred rokom sa musel po bruchu plaziť pred ním a teraz pozri, aký kohút! (Min.) No, pozrime sa! Aký chlapisko vyrástol z teba! (Urb.) Pozrimeže sa, vlastná žena sa ti ešte bude protiviť. (Stod.)
c. pozri (sa), pozrite (sa) výraz, ktorým obraciame pozornosť osloveného na to, čo mu chceme povedať (obyč. ak ho chceme o niečom presvedčiť, ak mu dohovárame ap.): Ema, pozri, ja viem, o čo ide Tretinovi. (bedn.) Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá. (Rúf.) Pozrite, Martinko, ste richtárov syn, na ktorého veľa dajú. (Ráz.);
nedok. k 1-3, 6, 7 pozerať (sa)
|| pozrieť
1. (koho, čo) prezrieť, obzrieť: p. si obrázky, fotografie; p. si niekoho al. niečo so záujmom; Majster si prišiel pozrieť moju prácu. (Zúb.) Keď budete v Moskve, nezabudnite si pozrieť metro. (Jes-á) Pozrieť si dievča nie je hanba. (Jes.) Túži byť osamote a pozrieť sa v zrkadle. (Tim.)
2. v neurč. po slovesách pohybu (koho, čo) prísť k niekomu al. niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prísť p. chorého; prísť p. známe miesta, ísť p. rodný kraj; Poďme pozrieť mamičku, čo robí. (Tim.) Išli sme ich pozrieť, zhovárali sa posunkami. (Taj.) Prišiel ma kedy-tedy pozrieť a opýtal sa, ako sa mi vodí. (Zúb.) Dosiaľ som ho nebol pozrieť, ako býva. (Tat.)
3. (koho, čo) pohľadom vyhľadať, popozerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí);
4. (čo) nazrieť do niečoho; zbežne prečítať: Na fiškála cengajú, aby pozrel „grundbuch“. (Jes.) Keď ho (román) vezmem do ruky, pozriem mu koniec. (Kuk.)
5. (koho, čo) obrátiť pozornosť na niekoho, na niečo, všimnúť si: Pozri tú strigu, ako s metlou stojí. (Kuk.) Len chcieť treba a zvládneš to. Pozri mňa! (Ráz.) Pozri ho (ľud), jak omdlieva na nevoľnom loži. (Botto)
6. pozri ho! pozrime ho! výraz blízky citoslovciam, vyjadrujúci prekvapenie (obyč. nepríjemné) al. rozhorčenie: Chrapún dedinský, pozri ho, ako sa nadrapuje! (Min.) Aha ... aha ... Pozrime ho! Kam mieri? (Urb.) Pozrime ho, pána, je najedovaný. (Gráf);
nedok. k 1, 3 pozerať